„V nových plánoch je veľká nedôslednosť v medzipredmetových vzťahoch,“ hovorí riaditeľka bratislavskej Základnej školy na Karloveskej ulici Andrea Pitoňáková. „Ráta sa napríklad s tým, že v šiestej triede máme na fyzike učiť to, čo sa žiaci na matematike ešte neučili, no potrebujú to,“ vysvetľuje s tým, že šiestakom by problém mohlo robiť napríklad počítanie s neznámou vo vzorci.
„Nevieme ešte, ako si poradíme s pracovným vyučovaním, ktoré má byť zrazu povinné. Doteraz sme ho nevyučovali, v niekdajších dielňach dnes máme počítačové učebne, čiže asi zostaneme len pri improvizovanom režime v triedach,“ pridáva sa učiteľ martinskej školy Ivan Jarjabík. Nepozdáva sa mu ani menší počet voliteľných predmetov, keďže školy sa vraj stanu jedna ako druhá, teda bez možnosti špecializovať sa. „Momentálne nevieme ani to, či sa po zmenách bude dať učiť z terajších učebníc, ktoré do škôl ledva došli, alebo bude treba zas nové,“ dodáva Jarjabík.
Nespokojnosť v školách nevyvolávajú len nové plány, ale aj celá myšlienka zmien vo vyučovaní. „Trvalo nám päť rokov, kým sme sa vyrovnali s predchádzajúcimi zmenami v školskom vzdelávacom programe, teraz sa všetko mení znova. Keď sa pozeráme na police plné papierov, ktoré si k tomu každý musel vypracovať sám, ani nechceme myslieť, že to isté príde znova,“ konštatuje riaditeľka školy v Kriváni Oľga Gabľasová, ktorá si zatiaľ netrúfa odhadnúť, či nové plány budú prínosom. „Obávam sa, či to nebude len ďalšia zmena pre zmenu,“ pokračuje.
Učitelia sa snažia zvrátiť niektoré z navrhovaných úprav pripomienkovaním vzdelávacieho programu. Len do minulého týždňa ich zaslali takmer štyristo. Štátny pedagogický ústav, ktorý chcel pripomienkovanie pôvodne nechať otvorené len do konca októbra, napokon predĺžil túto možnosť do polovice novembra. Podľa námestníčky riaditeľa ústavu Kataríny Vaškaninovej podávali podnety jednotlivci, ale aj celé kolektívy. Úlohou ústavu je teraz všetky pripomienky spracovať.
„Až po prerokovaní všetkých pripomienok budeme vedieť, koľko sme akceptovali, prípadne čiastočne akceptovali či neakceptovali. Tento proces by sme radi ukončili do konca roka a začiatkom budúceho roka budeme pracovať na ich zapracovaní,“ hovorí Vaškaninová. Potom ústav predloží výsledný materiál ministerstvu školstva.
To naďalej trvá na tom, aby sa podľa nového vzdelávacieho programu riadili školy už v budúcom školskom roku. „Ministerstvo školstva považuje požiadavku na inováciu vzdelávacích štandardov štátnych vzdelávacích programov pre materské školy a obidva stupne základnej školy za opodstatnenú, reflektujúcu požiadavky pedagogickej praxe, ako aj zistenia Štátnej školskej inšpekcie,“ uviedol hovorca rezortu Michal Kaliňák.
Nie všetky zmeny sa však stretli s kritikou. Súčasťou návrhu je napríklad aj opätovné rozloženie učiva do ročníkov, teda nielen podľa stupňov na základnej škole. Oceňuje to predsedníčka Združenia samosprávnych škôl Slovenska Alena Petáková, podľa ktorej to vyrieši problém s prestupmi, keďže sa stávalo, že dieťa muselo v novej škole niektoré učivo dobiehať či učiť sa znova to isté, čo na predchádzajúcej. Školy nemajú výhrady ani k rozšíreniu počtu hodín slovenčiny, matematiky či informatiky.