„Nerozmýšľam nad tým, prečo to robím, ale beriem to tak nejako samozrejme. Som permanentne nahnevaná, keď vidím, ako sa nekoná vo verejnom záujme, ako sa porušujú zákony, ako sa nechráni životné prostredie,“ hovorí ocenená ochranárka Katarína Šimončičová, ktorú volajú aj „strombudsmanka“.
Vyše pätnásť rokov vedie výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave Okrem iného sa angažovala aj v kauzách ako búranie PKO či výstavba v lesíku Krasovského. Zažila aj zastrašovanie, snahy o podplácanie či dokonca fyzický útok. Hovorí, že ani to ju neodradilo. „Naopak, robím si srandu z toho, keď mi niekto povie, že mi dá milión, keď mu nebudem stáť v ceste. Boli aj také prípady, že sa mi vyhrážali, že sa postarajú, aby ma vyhodili z práce. Mňa však z práce nikto nemôže vyhodiť, som funkcionár, nie som vlastne ani zamestnaná. To týchto ľudí veľmi hnevá,“ dodáva Šimončičová.
„Bez váhania treba všetko, čo u nás nie je v poriadku, zverejniť, nahlásiť či podať trestné oznámenie. Inak sa potom nemôžeme sťažovať na nehospodárnosť, rodinkárstvo alebo inú nespravodlivosť,“ pridáva sa učiteľ bratislavskej Spojenej školy Novohradská Vladimír Crmoman, ktorý tiež získal cenu. Ten poukazuje na plytvanie v rezorte školstva a je jedným z lídrov občianskej iniciatívy „Vláda tvrdí, že nie sú peniaze, tak jej ich učitelia pomôžu nájsť“.
Okrem iného upozornil na zvláštne veci v autoparku rezortu školstva, čo ho neskôr viedlo aj k trestnému oznámeniu. Kontrolóri si vďaka nemu všimli aj predražený nákup kvetov, alkoholu, aj drahé ubytovanie ministerskej výpravy na paralympijských hrách v Londýne. Podobný príbeh má aj dnes už bývalý učiteľ Obchodnej akadémie v Košiciach Oto Žarnay, ktorý upozornil na podozrivé účty školy za právnikov školy. Následne prišiel z organizačných dôvodov o miesto. Dnes sa oň chce súdiť. „Človek sa môže cítiť slobodným a šťastným len vtedy, keď nezaprie svoje ideály, neponíži sa sám pred sebou a nedovolí, aby ho ovládol strach prejaviť svoj vlastný názor,“ mieni Žarnay.
Ďalšou z ocenených je Mariana Vavrová, ktorá pracovala ako právnička v ústredí Sociálnej poisťovne. Postavila sa proti internému predpisu poisťovne, ktorý radil, ako mali byť vypočítavané dôchodky bývalých policajtov a vojakov. Podľa nej nemal oporu v zákone, a preto spísala petíciu, ktorú podporilo 86 ľudí z ústredia. Aj ona však vzápätí dostala výpoveď. Hovorí, že rozumný zamestnávateľ by mal takúto iniciatívu privítať, nie trestať.
Ocenenie Biela vrana sa udeľuje za spoločensky prínosné a odvážne občianske činy. Organizátori o ňom hovoria, že je to tiež poďakovanie vzácnym ľuďom, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť.