Svet objavuje Slovensko ako zaujímavú vinársku destináciu. Postarali sa o to ľudia, ktorí upozornili na pozoruhodný terroir krajiny a jej vinársku invenciu. Miroslav Petrech, vinohradník a vinár zo Chateau Belá, ktoré padlo do oka aj Robertovi Parkerovi, Gašpar Vanek, skvelý rastlinolekár viniča, takrečeno muž z pozadia, a Miloš Mikuš, vinársky publicista, somelier, ktorý slovenské víno a jeho tvorcov sprístupňuje verejnosti už nie prvé desaťročie.
A potom sú tu najlepšie vinárstva roku 2013 – Víno Mrva&Stanko je opäť lídrom a za ním dvaja korunní princovia Víno Matyšák a Chateau Topoľčianky. Vína isteže nielen z týchto vinárstiev, ale podľa názoru odborníkov najmä z týchto vinárstiev najvýraznejšie prispeli k napredovaniu slovenského vína v roku 2013.
Víno sa stalo novou dimenziou plnokrvného života modernej slovenskej spoločnosti. Ostatne vždy spoločnosť sprevádzalo, ale dnes viac ako kedykoľvek predtým si aj prostredníctvom vína uvedomujeme, v akej krajine žijeme a prečo sa v nej oplatí žiť. Dobré víno život predovšetkým spríjemňuje, ale vyrobiť dobré víno je umenie a ten, kto to dokáže, je naozaj umelec, človek, ktorý rozumie prírode a ľuďom zároveň. Pozrime sa teda na mužov, ktorí dobré slovenské víno personifikujú v roku 2013.
Prečo je Petrech autorita
Miroslav Petrech je vari najznámejší slovenský vinár, muž s veľkou a prirodzenou autoritou. Stojí za ňou 43 rokov poctivej práce v jednom jedinom vinohrade a pivnici. Dnes známe Chateau Belá bolo kedysi súčasťou JRD Mužľa v Belej. Tam roku 1970 prišiel čerstvo po vysokej škole mladý absolvent. Na Starej hore našiel vinohrad, ktorý, dnes to vie celé Slovensko, je rodiskom šťavnatých, medových rizlingov s iskrivou kyselinkou.
Petrechovým profesorom bol Vilém Kraus, veľká postava československého vinárstva. Tento muž vyprevadil zo školy svojich žiakov nielen s dostatkom vedomostí o víne, ale naučil ich byť pozornými ku krajine a jej ľuďom. Petrech to nemal na juhu Slovenska spočiatku ľahké. Aby ho prijali za svojho, musel sa naučiť po maďarsky. Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Spoznať vinohrad znamená spoznať ľudí, ich starosti, radosti, žiale.
Ak sa Petrech stal dobrým vinohradníkom, tak najmä preto, lebo bol vždy rovným človekom, ale, pravdaže, aj preto, lebo mal schopnosti, dar vedenia, zručnosti a schopnosť načúvať potrebám vinohradu. Po svete vždy chodil s otvorenými očami, len taký muž môže vytvoriť dobré víno, lebo víno sa tak ako človek stále vyvíja.
V ľudskom živote sú dôležité míľniky. K tým Petrechovým nesporne patrila vysokoškolská prax, ktorú zažil v čase politického odmäku v Rakúsku. Potom to bolo nepochybne stretnutie s veľkým nemeckým vinárom a veľmajstrom rizlingov Egonom Müllerom. Niekto v päťdesiatke ustrnie a Petrech práve v tomto veku začal vinársky dozrievať.
Jeho život pripomína vinič, počas života zažil niekoľko zvratov, ale po každej prehre akoby hlbšie zakorenil a vydal zo seba i z pôdy, v ktorej rastie jeho vinič, lepšie víno. V tom je umenie života, zakaždým, keď počasie zrazí vinohradníka na kolená, povstať, keď ti niekto nezaplatí za úrodu hrozna, ako to bolo bežné v deväťdesiatych rokoch, nájsť silu, prostriedky a zabojovať odznova.
Rok 2002 našiel Petrecha v obdivuhodnej konštelácii – prialo mu počasie, dorobil skvelý Rizling rýnsky a ešte lepšie víno z neho. Aj Robert Parker, degustátorská ikona, si to všimol. Petrech však vojde do dejín moderného slovenského vína nie kvôli Parkerovi, ale preto, lebo ostatným ukázal, v čom spočíva podstata veľkého vína – v trpezlivosti a, pravdaže, v schopnosti brilantne pracovať s hroznom, darom prírody, počas jeho premeny na víno.
Dôležitý muž z pozadia
Gašpar Vanek je pre väčšinu slovenských milovníkov vína neznáma postava, zato vinohradníci, profesionáli aj amatéri, tohto muža, čo sa narodil pred osemdesiatimi rokmi v Nových Zámkoch, veľmi dobre poznajú. Je jedným z tvorcov systému Galati, prostredníctvom ktorého vinohradníci vedia načasovať ochranu viniča pred chorobami. Počas vegetácie klikne na rovnomennú internetovú stránku 300–400 používateľov. Je to skvelá pomôcka, umožňujúca udržať vinič zdravý, prvý predpoklad dobrého vína.
Vanek je potomkom Moravanov, ktorí prišli na Slovensko pred dvesto rokmi. Podobne ako jeho predkovia dokonale zrástol s krajinou, kde sa narodil. Svetlo sveta uzrel v rodine úradníka, ktorý miloval záhradu, ovocný sad aj vinohrad. Ktorý južan nie je zemitý človek? A tak nečudo, že aj mladý Gašpar Vanek sa v druhej polovici päťdesiatych rokov zapísal na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre.
V časoch, keď o osude človeka viac rozhodovali potreby štátu, poslali po škole mladého Vaneka na Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a potom po dvoch rokoch zakotvil vlastne na celý ostatný život vo Vinohradníckom a vinárskom ústave v Bratislave. Patril k prvým povojnovým absolventom, k tým, čo neváhali experimentovať a vďaka tomu posúvať slovenské poľnohospodárstvo dopredu.
V ústave robil Vanek pokusy. Do hydroponických roztokov napríklad namiešal menej živín a potom viac živín a pozoroval, ako to ovplyvňuje život rastliny, jej odolnosť proti chorobám. Vlastne tento experiment otvoril cestu k poznaniu, aká dôležitá je rovnováha v prírode – vinič ju potrebuje nadovšetko, ak má byť na konci pestovateľovho úsilia harmonické víno.
Vanek sa stal na Slovensku jedným z priekopníkov biologizácie alebo ak chcete ekologizácie vinohradníctva – propagoval spôsoby ochrany, ktoré viedli k ochrane opúšťajúcej toxické prípravky. Viac života do viníc, tak by sa dalo v skratke sformulovať životné krédo Gašpara Vaneka, ktorého vyjadrením bolo aj založenie neziskovej organizácie Inprovin. Gašpar Vanek bol príslušníkom generácie, ktorá s minimálnymi prostriedkami vrátane neveľkej mzdy dosiahla veľké výsledky.
Tak sa vryl do pamäti Vanek, autor početných vedeckých prác, Ondrejovi Korpásovi, šľachtiteľovi viniča. Nemenej uznávaná šľachtiteľka Dorota Pospíšilová zasa o Vanekovi poznamenala, že bol a je jedným z najlepších odborníkov vo svojom odbore. Gašpar Vanek patrí k postavám, ktoré sú takpovediac ukryté v druhej línii. Bez ľudí, ktorí tvoria zázemie vinohradov, by však nebolo veľkého slovenského vína. Toho vína, ktoré má pred sebou, ako vraví Gašpar Vanek, veľkú budúcnosť.