Ombudsmanka konala na základe podnetu Aliancie Fair-play. Občianske združenie si 30. novembra 20 na verejnom zasadnutí Okresného súdu Bratislava I. nahrávalo jeho priebeh na diktafón. Rozhodovalo sa o antidiskriminačnej žalobe žilinského sudcu, ktorý za ujmu žiadal od štátu viac ako 180-tisíc eur. Ten si po hodine nahrávanie všimol a namietal. Robiť si zvukový záznam umožňuje už viac ako 20 rokov zákon, hovorí Aliancia Fair-play. Sudkyňa, ktorá vo veci rozhodovala, sa k sudcovi pridala.
„Najskôr tvrdila, že si musíme od súdu vopred žiadať súhlas – a to nielen s nahrávaním, ale dokonca aj v prípade, ak si robíme poznámky. Následne tvrdila, že súd musí byť o nahrávaní vopred informovaný a použiť nahrávku môžeme len so súhlasom súdu,“ píše na svojom blogu združenie. Keďže podľa neho sudkyňa prekročila rámec svojich kompetencií, obrátilo sa na predsedu Okresného i Krajského súdu v Bratislave a tiež ministra spravodlivosti Tomáša Boreca s podnetom na podanie disciplinárneho návrhu. Nik z nich však dôvod na konanie nevidel, vysvetľuje Rastislav Diovčoš z Fair-play. Predsedníčka Okresného súdu Anna Kašajová sa podľa združenia odvolávala na sudcovskú nezávislosť.
Minister Borec tiež a pridal aj ďalšie dôvody, sudkyňa nahrávať nebránila a vyjadrila len svoj názor. Ústavný súd však rozhodol, že Okresný súd Bratislava I „zasiahol do výkonu základného práva sťažovateľa na informácie“. Vo svojom odôvodnení Ústavný súd vysvetľuje, že je na nás, či sa rozhodneme len počúvať, robiť si poznámky alebo robiť zvukový záznam z pojednávania. Súd nemá žiadnu právnu možnosť obmedzovať, čo môžeme a nemôžeme so záznamom urobiť a „sudca svojou úvahou nemôže uložiť iné poriadkové opatrenie, ako mu dovoľuje zákon“.
„Svoje oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania som sa rozhodla využiť po tom, ako som zistila, že sudca konal bez opory v zákone, v ústave a v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu,“ vysvetľuje Dubovcová. Okrem toho podľa nej prekročil svoje zákonné oprávnenia, výsledkom čoho bolo porušenie základného práva fyzickej osoby na informácie. Konštatoval to podľa jej vyjadrenia aj Ústavný súd SR.
Ombudsmanka dodáva, že sudca svojím postupom ohrozil dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Ako Dubovcová zistila, voči tomuto sudcovi nebola vyvodená žiadna disciplinárna zodpovednosť. „Za toto závažné disciplinárne previnenie navrhujem uložiť disciplinárne opatrenie – zníženie funkčného platu o 50 percent na tri mesiace,“ uviedla vo svojom návrhu verejná ochrankyňa práv. Ministerstvo spravodlivosti berie ombudsmankine konanie na vedomie a hovorí, že rozhodnúť môže výlučne disciplinárny senát.
Bez rozhodnutia ombudsmanky podať návrh na začatie disciplinárneho konania by porušenie práv zostalo bez vyvodenia akejkoľvek zodpovednosti, napriek tomu, že Ústavný súd ho pomenoval jasne, uviedol v reakcii Diovčoš. Najviac zarážajúce je podľa neho to, že ani predsedovia bratislavských súdov, ani minister spravodlivosti nevideli dôvod na podanie návrhu potrestať sudkyňu. Ľuboš Sádovský, člen Súdej rady, dokonca v konaní sudkyne Káčerovej nevidel porušenie práv, píše Diovčoš.