Vymykajú sa zásahy ochraniek kontrole?

Kontrola SBS patrí pod ministerstvo vnútra a políciu, zatiaľ sa však vyjadrovať nechcú. Odborníci odporúčajú sprísniť dohľad nad prácou týchto služieb. Problém vidia v tom, že ochrankári sa snažia nahradzovať policajtov a prekračujú svoje právomoci.

Ako presne k zásahu došlo, polícia spresniť nechce, hoci má k dispozícii kamerové záznamy z obchodného centra. Podľa informácií Pravdy dôkazy potvrdzujú svedectvá ľudí, ktorí incident videli a tvrdili, že esbéeskár muža najprv naháňal, potom prisadol a škrtil. Nasvedčuje tomu aj pretrvávajúca kóma a odumretie časti mozgu, ktoré po nedostatku kyslíka mohlo spôsobiť práve škrtenie či dusenie. Muž je stále v bezvedomí a jeho zdravotný stav sa podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice Bratislava Petry Stano Maťašovskej nezmenil ani v stredu.

Vedenie nákupného centra odkázalo, že momentálne čaká na výsledky vyšetrovania, keďže strážnu službu využíva s cieľom zabezpečiť ochranu majetku a bezpečnosti nájomcov a návštevníkov, nie na niečo iné. „V prípade, ak sa preukáže, že konanie zamestnanca strážnej služby bolo neprimerané, vyvodíme z toho vážne dôsledky,“ dodal jeden z manažérov centra Ondrej Slivka. Externá bezpečnostná služba komentovať zásah svojho pracovníka nechce s odôvodnením, že to rieši polícia. „Nebudeme sa vyjadrovať,“ dodala spoločnosť na otázku, či bude muž do skončenia vyšetrovania naďalej v službe, alebo ho dočasne vyradí.

Nejde o prvý prípad sporného zásahu bezpečnostných služieb. Jedného bola svedkom aj Elena (50) v inom bratislavskom nákupnom centre asi pred troma rokmi. „Mladý chlapec ukradol nejaké jedlo, a keď vychádzal z obchodu, brutálne naňho zaútočil esbéeskár. Zbil a dokopal ho tak, že chlapec mal na ústach penu. Počas celého útoku pritom žiadny odpor nekládol,“ hovorí. Zastavil sa až vtedy, keď k nemu dobehli ďalší ochrankári. Ľudia naokolo sa báli zakročiť, pretože člen bezpečnostnej služby vyzeral tak, že by bol schopný napadnúť aj ich. V roku 2005 sa dostali na verejnosť zábery z petržalského hypermarketu, v ktorom esbéeskári zatvárali zlodejov do miestnosti bez okien, kde ich mlátili, až kým neprišla polícia.

Ako doškolujú firmy?

Polícia štatistiky sťažností na zásahy bezpečnostných služieb nemá. Vedie len prehľad toho, koľkých trestných činov sa dopúšťajú takíto pracovníci. „Podľa informácií zo štatistického systému kriminality boli v roku 2012 zamestnanci bezpečnostných služieb a vlastných ochrán v 44 prípadoch páchateľmi trestnej činnosti, čo je o dva prípady viac ako v roku 2011,“ uviedla hovorkyňa policajného prezídia Denisa Baloghová.

Psychologička Marta Botková hovorí, že agresiu u strážnikov by mali odhaliť psychotesty, ktoré sú pre esbéeskárov povinné. Musia ich dokladať k tomu, aby dostali preukaz o odbornej spôsobilosti. „Skúmajú sa v nich osobnostné črty, teda každá neprimeraná agresivita by v rámci vyšetrenia mala byť odhalená,“ vraví psychologička. Nie každý podľa nej testami prejde. Stať sa môže aj to, že agresivita sa u človeka časom vystupňuje.

Každý, kto chce pracovať v SBS, musí mať preukaz o odbornej spôsobilosti, ktorý mu platí desať rokov. „Školenie vo väčšine prípadov robia osoby akreditované ministerstvom vnútra. Následne musí každý absolvovať skúšky, ktoré vykonáva komisia stanovená ministrom vnútra, až následne, ak je človek bezúhonný a spoľahlivý, získava preukaz,“ vysvetľuje Ján Vlnka zo Školiaceho zariadenia pre SBS v Trenčíne. Dodal, že všetky ďalšie doškoľovacie kurzy sú už v réžii každej súkromnej spoločnosti.

Práve to sa v niektorých prípadoch stáva kameňom úrazu. Pri ďalších školeniach a prípravách sa totiž podľa odborníkov esbéeskári dostávajú k hmatom a postupom, ktoré by v službe s výnimkou sebaobrany vôbec nemali používať. Majú pritom zakázané používať aj hmaty a chvaty, s ktorými pracuje polícia. Vo všeobecnosti pre nich platí, že zlodeja či toho, kto narušuje poriadok, by mali len zadržať a počkať na políciu.

Vyhľadávajú bojové umenia

Podľa cvičiteľa bojového umenia kung-fu z Bratislavy pracovníci SBS vyhľadávajú rôzne typy bojových umení. „Populárny môže byť u nich skôr kickbox či Krav Maga, čo sú agresívnejšie bojové umenia,“ tvrdí.

Oficiálny zástupca bojového umenia Krav Maga na Slovensku Branislav Križák má skúsenosti s trénovaním policajtov a vojakov na účely sebaobrany. Ochrankárov k bezpečnostným zložkám nepriraďuje. „Nikdy nemali povinnosť absolvovať kurzy bojového umenia či športu, na výkon svojej práce potrebujú mať len odbornú spôsobilosť. Ak na kurz prídu, môže to byť len z vlastného záujmu,“ vysvetľuje.

Prevencia pred násilnými typmi, čo v bojovom športe hľadajú len priestor pre väčšiu agresiu, je podľa Križáka v prístupe kvalitného trénera s pedagogickým vzdelaním. Nie v každom klube takí tréneri sú, pretože na Slovensku chýba zákon, ktorý by určoval, kto bojové umenia či športy môže učiť. Pre otvorenie klubu stačí založiť občianske združenie a nik už nekontroluje, či majú tréneri aj náležité pedagogické vzdelanie. Vtedy sa podľa neho môže stať, že na kurz príde problémový typ a pracovníci bez vzdelania to nemusia odhaliť a ďalej ho v agresii cez boje podporujú.

Či aj toto nie je chyba a zákon o súkromných bezpečnostných službách by sa nemal zmeniť, v súčasnosti nikto nerieši. Ministerstvo vnútra včera neodpovedalo na otázku, či platný zákon nechce upraviť. Naposledy ho menilo vlani a od februára tohto roka zmenilo podmienky nielen prípravy, ale aj dozoru nad službami. Ten vykonáva samotné ministerstvo vnútra. Okrem toho robí kontrolu ich činnosti polícia.