Ústavný súd totiž zamietol žiadosť generálneho prokurátora, aby spomínaného sudcu zbavil imunity. Podľa odborníkov aj porovnanie týchto prípadov odzrkadľuje, prečo sa u nás podozrenia z trestných činov či prečinov zástupcov justície prešetrujú len zriedkavo.
Sudcu Štefana M. chcel generálny prokurátor Jaromír Čižnár zbaviť imunity, aby sa mohlo voči nemu začať trestné stíhanie za prijímanie úplatku a zneužitie právomoci verejného činiteľa. V pondelok to však Ústavný súd odmietol, a tak Čižnár stratil na Štefan M. v tomto prípade dosah. Rozhodnutie však nekomentuje s tým, že si chce najprv naštudovať odôvodnenie, ktoré vydá Ústavný súd.
Prípad sa ťahá už od roku 2011. Polícia vtedy začala vyšetrovať podozrenie, že sudca, prokurátor bratislavskej okresnej prokuratúry Michal B. a advokát Ladislav Š. sa mali za úplatok 30-tisíc eur postarať o prepustenie z väzby podnikateľa obžalovaného z podvodu. Vyšetrovatelia z podplácania a prijímania úplatku obvinili prokurátora, advokáta a troch podnikateľov.
V júni tohto roku polícia prípad podľa hovorkyne Andrey Dobiášovej uzavrela aj s návrhom na podanie obžaloby. Kto všetko by mal byť obžalovaný, povedať nevedela. „Spis sme postúpili na Úrad špeciálnej prokuratúry,“ odôvodnila. Na rovnakú otázku však nechcela odpovedať ani špeciálna prokuratúra. Tá návrhy obžaloby momentálne skúma.
Obaja obvinení, prokurátor aj advokát, zatiaľ naďalej pracujú. Prokurátor mal síce na 17 mesiacov dočasne pozastavený výkon funkcie, no už rok je späť v úrade. „Voči prokurátorovi Okresnej prokuratúry Bratislava II nebolo a v súčasnosti nie je vedené disciplinárne konanie,“ tvrdí hovorca prokuratúry Vladimír Javorský. Podľa zákona by mohol zostať mimo služby až do skončenia trestného konania.
Podobne svoju funkciu naďalej vykonáva aj advokát, ktorý bol v minulosti okresným predsedom strany Most-Híd v Čadci. Prípadov obvinení sudcov či prokurátorov, ktoré však nevyústili do obžaloby, je viac. Po obvinení z korupcie a zadržaní sa na slobodu dostal aj bývalý šéf nitrianskej prokuratúry Jozef Mamrák. Usvedčovať z brania úplatku najmenej 40-tisíc ho podľa prvotných vyjadrení polície mala tajná nahrávka, na ktorej hlas podobný Mamrákovmu hovorí so svedkom o tom, ako za úplatok vykonštruuje trestné stíhanie štyroch mužov z krátenia daní a tiež spomína kauzu výbuchu v topoľčianskej firme z augusta 2009. Pred pár dňami však polícia informovala, že podľa znaleckého posudku bola kompromitujúca nahrávka vyrobená na objednávku a hlas v skutočnosti nepatrí Mamrákovi. Ten však zostáva stále obvinený.
Ako výnimočný sa v tomto kontexte ukazuje štvrtkový verdikt Najvyššieho súdu, ktorý po jedenástich rokoch uzavrel korupčnú kauzu bratislavského sudcu Igora Škultétyho. Ide o prvého slovenského sudcu, ktorého obvinili z brania úplatku. V auguste 2002 požadoval totiž 3 319 eur za zmiernenie trestu pre syna vysokoškolského učiteľa, ktorého Škultéty súdil za lúpež. Sudca napokon zobral 2 320 eur, za čo po štvrtkovom definitívnom rozsudku dostal dvojročnú podmienku a tiež peňažný trest 3 319 eur a doživotný zákaz súdenia.
Bývalý šéf policajných vyšetrovateľov Jaroslav Ivor hovorí, že je ťažké zabrániť tomu, aby sa páchatelia trestnej činnosti snažili o podplácanie sudcov a prokurátorov. Prevenciou je podľa neho najmä výber ľudí, ktorí nepodliehajú takýmto tlakom.
Právnička spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová zas pripomína, že netreba zabúdať ani na otázku obmedzenia či zrušenia sudcovskej imunity. „Nevidím dôvod na to, aby bola zachovaná imunita sudcov vo vzťahu k prípadnému trestnému stíhaniu, ak ide o aktivity, ktoré nesúvisia s výkonom ich rozhodovacej činnosti,“ vraví.
Zrušenie sudcovskej imunity sľuboval Smer ešte v tomto roku. Po tom čo predseda parlamentu Pavol Paška zriadil komisiu na vypracovanie potrebnej legislatívy, však sudcovské organizácie vo veľkom protestovali. Predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer) hovorí, že rozumie záujmu verejnosti vyriešiť túto otázku, no táto záležitosť si vyžaduje viac času: „Akákoľvek zmena legislatívy by sa mala prijímať alebo by mala byť snaha prijímať ju celospoločenským konsenzom alebo konsenzom s tými zástupcami, ktorých sa to týka.“ Vníma to ako otvorenú otázku a nevie povedať, či ju Smer vyrieši do konca volebného obdobia.