Problém s liekmi: Podozriví sú distribútori aj niektoré lekárne

Odpoveď, kde zmizlo vyše 170 liekov na závažné ochorenia, ako sú rakovina či HIV, Slovensko stále nepozná. Na ich nedostatok upozornila začiatkom novembra Slovenská lekárnická komora, ktorá ich zoznam zverejnila na svojej internetovej stránke. Denník Pravda o tom informoval minulý týždeň. Na lieky, ktoré obsahuje zoznam, musia pacienti čakať často až dva týždne. Štátny ústav pre kontrolu liečiv pritom vykonáva priebežné analýzy dostupnosti liekov, ktoré však problém nezachytili.

22.11.2013 12:00
Sukeľ Foto: ,
Ministerstvo zdravotníctva zareagovalo podľa viceprezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa na zverejnenie zoznamu nezostatkových liekov hystericky.
debata (9)

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že zverejnený zoznam je šírením poplašnej správy. Lieky vraj u výrobcov a distribučných spoločností sú a pacienti sa nemajú čoho obávať. O probléme sme sa porozprávali s Ondrejom Sukeľom, viceprezidentom Slovenskej lekárnickej komory, ktorá zoznam pripravila.

Neľutujete, že ste zoznam nedostatkových liekov zverejnili?
Nie, určite nie.

Ale ministerstvo vás obvinilo z poplašnej správy.
Áno, obvinilo. Ale ak je to podľa nich poplašná správa a lieky sú, ako hovorí ministerka Zuzana Zvolenská, nech nám ukáže, kde. Lebo my to nevieme.

Zverejnili ste podobné zoznamy aj v minulosti?
Sme prekvapení, že ministerstvo zareagovalo tak hystericky. Na našej stránke roky zverejňujeme napríklad plánované výpadky liekov. Aktuálny zoznam vznikol preto, lebo kolegovia z lekární nás denne bombardujú otázkami o niektorých nedostupných liekoch.

Nie je reakcia ministerstva zvláštna? Veď ste vlastne poukázali na problém, ktorý sa môže začať riešiť.
Podľa nás bola reakcia ministerstva značne neštandardná.

Kde sa podľa vás môžu tieto lieky „strácať“?
Nevieme. Ministerstvo argumentuje tým, že robilo prieskum medzi distribučnými spoločnosťami. Lenže tie si môžu s liekmi robiť v podstate, čo chcú. Môžu ich dávať napríklad do zahraničia. Nechceme však nikoho obviňovať. My len pomenúvame problém, ktorý tu s dostupnosťou niektorých liekov je. Dôvody tohto problému nech zisťuje ministerstvo.

Podozrievate distribučné spoločnosti?
Buď distribučné spoločnosti, alebo niektoré lekárne. Lebo podľa informácií, ktoré máme od niektorých zástupcov distribučných firiem a výrobcov, existujú konkrétne lekárne, kde sa spomínané lieky dodávajú a také, do ktorých sa nedodávajú.

Znamená to, že niektoré lekárne môžu mať s distribútormi výhradné zmluvy?
Áno. Môžu to byť lekárne účelovo založené na skupovanie niektorých liekov.

Skupujú lieky preto, aby ich vyviezli do zahraničia?
To je fenomén niektorých distribučných spoločností, veď na Slovensku ich máme pomaly tristo. Z nich reálne len tri-štyri zásobujú lekárne pre pacientov. Mnohé distribučné spoločnosti sú založené len na to, aby lieky vyvážali do zahraničia. A na to potrebujú partnerské lekárne.

Ako je potom možné, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý kontroluje vývoz liekov, nezachytil ich export za hranice?
Na to je ťažké odpovedať. Práve preto sme zverejnili tento zoznam, aby niekto povedal, kde nastal problém. A boli sme obvinení zo šírenia poplašnej správy. My sme si to nevymysleli. Máme dosť svojej roboty, nieto ešte zverejňovať nejaké falošné zoznamy.

Takže povinnosť nahlásiť vývoz liekov sa podľa vás obchádza?
To neviem. Podľa vyjadrení štátneho ústavu nebolo vyvezené ani také množstvo liekov, ako bolo nahlásené. Plus niektoré vývozy zakázali.

Treba potom kontrolu ešte viac sprísniť?
V zákone je formulácia, že prípadný exportér má nahlásiť štátnemu ústavu plánovaný vývoz a ústav ho následne môže zakázať. On teda nepovoľuje vývoz, on ho môže zakázať. My sme navrhovali, aby išlo o povoľovacie konanie so zverejnenými povoleniami. Aby bolo v každom okamihu jasné, ktorá spoločnosť a v akom objeme lieky vyváža.

Vráťme sa k nedostupnosti konkrétnych liekov. Ako postupujú lekárne, keď ich podľa zákona musia pacientom dodať do 24 hodín?
V tomto prípade nie je možné splniť túto zákonnú povinnosť.

Pacienti na lieky čakajú v poradovníku? Ako dlho?
Je to diskutabilné, od niekoľkých dní až po dva týždne. Pri liekoch, ktorých dodávka je viazaná na lekársky predpis, to môže byť deň, dva. Ale to len v prípade, ak existuje reálny lekársky predpis, ktorý sa posiela preskenovaný do distribučnej spoločnosti. Tá následne liek podľa počtu, ktorý má na sklade, posiela do lekárne.

Pacient sa k tomuto lieku nemôže dostať hneď?
Nie, pretože lekáreň si ho nemôže objednať bez toho, aby mala lekársky predpis.

Nie je to zbytočne komplikované?
Skenovanie receptov je obrana niektorých výrobcov proti reexportu, aby sa lieky naozaj dostali k pacientovi. Nesúhlasím s ním, pretože na recepte sú osobné údaje o pacientovi, lekárovi, diagnóze. Nepovažujem za štandardný postup, aby niekto, kto nemá náležitosti zdravotníckeho zariadenia, mal k dispozícii lekársky predpis. Paradoxne je to však jedno z opatrení, ktorým sa bráni vývozu liekov do zahraničia.

Ako by ste problém s nedostatkom liekov riešili?
Podľa mňa by sme sa nemali tváriť, že náš malý trh môže rozkázať veľkým svetovým firmám, aké budú mať ceny. Je pochopiteľné, že ak u nás nariadime cenu 30 eur za liek a niekde v Británii alebo Nemecku stojí ten istý liek 60 eur, subjekty budú ochotnejšie dodávať lieky na tie trhy, kde zarobia možno aj o 100 percent viac.

Ak by sa ceny zvýšili, zdvihli by sa náklady zdravotným poisťovniam a tie by zase museli ubrať inde.
Cenová regulácia liekov by mala byť iná, nesnažme sa byť silou-mocou najlacnejší. Samozrejme, naša ekonomika nie je taká výkonná, aby sme si dovolili preplácať lieky na úrovni Nemecka či Anglicka. Riešením by bola aj jednotná európska cena liekov. Vyvážanie by stratilo zmysel.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenská lekárnická komora #Ondrej Sukeľ