Dary dostávajú najmä všeobecní lekári

K takzvanej neformálnej platbe, čiže úplatku alebo darčeku za službu lekára, sa v prieskume Health Policy Institute (HPI) priznalo vyše 70 percent Slovákov. Kým niektorí sa chcú touto formou poďakovať alebo darček považujú za zvyk a súčasť systému, iní sa chcú dostať k rôznym výhodám. „Proti darčekom z vďaky alebo úcty nič nemám. Úplatky, za ktoré pacient niečo vyžaduje, alebo si ich pýta sám lekár, sú však neprijateľné,“ hovorí Vladimír Halász, predseda správnej rady občianskeho združenia Slovenský pacient. Kým darovanie kytice alebo fľaše vína sa dá chápať ako „prepitné“, úplatky podľa neho deformujú zdravotnícky systém. Lekári sa totiž nemusia správať rovnako k tým pacientom, ktorí im pozornosť dali, a tým, ktorí naopak nie. Zároveň pacienti by podľa jeho slov nikdy nemali byť pod tlakom a mať stres ešte aj pre značku alkoholu alebo sumu v obálke, ktorú doktorovi prinesú.

Neformálne platby sa líšia aj podľa vzdelania a veku. „Vysokoškolsky vzdelaní ľudia ich dávajú menej. A napríklad ľudia nad 55 rokov nosia k lekárovi ďakovné vo forme rôznych naturálií štyrikrát častejšie ako ostatné vekové kategórie,“ vysvetľuje analytik HPI Roman Mužik. Nie každé „všimné“ je však dobrovoľné. Každý piaty z vyše 1 100 oslovených Slovákov bol o úplatok požiadaný samotným lekárom. Išlo najmä o chirurgov a gynekológov, ktorí si najčastejšie pýtali od 100 do 333 eur. Platbu si vyžadovali za lepšiu starostlivosť, prístup k odborníkovi či vôbec poskytnutie liečby. „Úplatky nie sú v poriadku. Budú sa však dávať dovtedy, kým bude mať pacient pocit, že pre lepšie, kvalitnejšie či rýchlejšie ošetrenie ich musí dať,“ myslí si prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor. Podľa prieskumu až polovica neurológov odôvodnila žiadosť o úplatok tým, aby „bolo o pacienta dobre postarané“. Samotné poskytnutie liečby podmienil peniazmi skoro každý druhý ortopéd.

Tvorcovia prieskumu vidia riešenie v stanovení povinných a nepovinných platieb či lepšej informovanosti občanov. Navrhujú, aby boli údaje o zdravotníckom personále, čakacích listinách a poplatkoch dostupnejšie. Taktiež požadujú zvýšenú ochranu a motiváciu pre ohlasovateľov korupcie, ktorí sa často boja poslať podnet pod svojím menom. Preto odštartovali projekt Poplatok nie je úplatok, v ktorom sa snažia zosumarizovať cenníky jednotlivých lekárov na Slovensku. Už dnes hovoria o mnohých zvláštnych platbách, ktoré lekári v niektorých mestách od pacientov vyžadujú. Ako najabsurdnejšie označili predplatné na súkromné telefónne číslo lekára vo výške 200 eur ročne. Inde si lekár pýtal 20 eur za každé vyšetrenie od pacienta, ktorý nebýval na ulici podľa zverejneného zoznamu ulíc.

Témou poplatkov sa zaoberá aj ministerstvo zdravotníctva. „Právne je veľmi ťažké upratať poplatky, ale máme istú víziu, ktorú chceme v najbližšom čase predstaviť. Nechceme však dopredu hovoriť termín, veríme, že sa to podarí čo najrýchlejšie,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková.

Dávanie rôznych pozorností však nie je problémom len u nás. Ako vysvetľuje Mužik, vnímanie korupcie zo strany ľudí je zvýšené v mnohých postkomunistických a postsovietskych krajinách. Naopak, v krajinách ako Belgicko, Fínsko či Luxembursko, ľudia vnímajú korupciu menej. Môže to súvisieť s historickým vývojom a samotnou náturou obyvateľov.