Dávky budú za prácu, rozhodol parlament

, 27.11.2013 08:00
hrabanie zeny
Ilustračné foto Autor: ,

Dávky v hmotnej núdzi si od januára bude treba zaslúžiť. Ak sociálne odkázaný človek odmietne vykonávať ponúknuté pracovné aktivity v rozsahu 32 hodín mesačne, môže prísť aj o tú základnú vo valorizovanej sume 61,60 eura, hoci doteraz mal na ňu nárok bez akýchkoľvek ďalších podmienok.

Vyplýva to z novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú v utorok kvalifikovanou väčšinou schválili poslanci parlamentu. Okrem zástupcov vládneho Smeru zaň hlasovala aj časť opozície. Národná rada tak v utorok prelomila veto prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý koncom minulého týždňa už raz prijatý zákon odmietol podpísať. Niektorí opoziční poslanci však s jeho obsahom naďalej nesúhlasia a uvažujú o podaní podnetu na Ústavný súd.

„Poslanci klubu strany Smer nepodporia žiadne pozmeňujúce návrhy pána prezidenta,“ avizovala už pred začiatkom rokovania o zákone šéfka klubu Jana Laššáková. Za prijatie novely sa napokon vyslovilo 88 poslancov, pričom Smer ich má len 83. Proti bolo 19 poslancov, 33 sa zdržalo. „Ide o prelomový zákon, zavádza prácu za dávky,“ vyzdvihol jeho význam poslanec Smeru a šéf parlamentného sociálneho výboru Ján Podmanický.

Spokojný s postojom poslancov je aj rómsky splnomocnenec vlády Peter Pollák (OĽaNO). „Nastal čas, aby sme nerozdávali nikomu v tejto krajine podporu zadarmo. Sociálne odkázaní si dávky musia zaslúžiť,“ vyhlásil Pollák. Slovensko už podľa neho nemôže ďalej „platiť dávky ľuďom, ktorí na štát kašlú a nie sú ochotní odpracovať za dávku ani len osem hodín týždenne“. Gašparovič, ktorého pripomienky napokon poslanci nerešpektovali, namietal predovšetkým možnú neústavnosť novely. Vyčítal jej, že v podstate zavádza "nútenú prácu“ a navrhol z nej vypustiť pojem „malé obecné služby“.

„Nerozumiem návrhu pána prezidenta a nerozumejú mu ani odborníci,“ uviedol v utorok minister práce Ján Richter, ktorého rezort vládnu novelu pripravil. Podľa neho s uvedeným pojmom operuje tak slovenská ústava a niektoré zákony, ako aj Dohovor Medzinárodnej organizácie práce. Pritom žiadna legislatíva nechápe prácu tohto druhu ako nútenú. Naopak, ako Richter zdôraznil, obyvatelia obcí sa prirodzene majú podieľať na ich rozvoji a zveľaďovaní a sú povinní pomáhať im. Ústava SR zaručuje človeku v hmotnej núdzi „právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok“. Zároveň však nemožno nikoho poslať na nútené práce alebo nútené služby. Tieto argumenty uviedla aj hlava štátu.

Richter však upozorňuje na dodatok, podľa ktorého „podrobnosti upravuje zákon“, konkrétne zákon o obecnom zriadení či zákon o službách zamestnanosti. Prijatá novela podľa ministra počíta s aktiváciou ľudí na hmotných dávkach, čo je plne v súlade s ich osobným, ale aj verejným záujmom. „Práve malé obecné služby majú tvoriť základ náplne, teda ponuky aktivácie, ktorú by mali poberatelia hmotnej núdze vykonávať pre verejný prospech v obciach,“ konštatoval Richter, ktorý uviedol celý zoznam prác, ktoré môžu odkázaní vykonávať.

Dávky a príspevky v hmotnej núdzi sú rozdelené na časť základnú, ktorá doteraz patrila každému, kto spadol do sociálnej siete, a podmienenú, napríklad aj pracovnými aktivitami. Za takzvané aktivačné práce, ktoré môžu zabezpečovať aj subjekty mimo obcí, patrí odkázanému aktivačný príspevok. Nová podmienka spočívajúca v povinnosti odpracovať si aj základnú dávku sa však bude uplatňovať len vtedy, ak bude poberateľovi takáto činnosť ponúknutá. Ak nebude, nikto mu na ne nesiahne.

Nový zákon, ako upozorňuje sociologička a šéfka Sociálnej siete proti chudobe Zuzana Kusá, môže vniesť do systému chaos. Niekto napríklad celú dávku dostane len preto, že sa pre neho práca nenájde, iný za prácu získa iba plnú základnú dávku, no už nie aktivačný príspevok, ďalší obe tieto položky, niekomu sa zase bude aj základná dávka krátiť, ak odmietne zapojiť sa do malých obecných služieb.

Kusá ľutuje, že poslanci zamietli pripomienky prezidenta, ktorý, podľa nej, „odmietol prekročiť mantinely, za ktoré už ďalej naozaj nemožno ísť“. „Problematiku sociálne odkázaných nevyriešime prostým odobratím dávok,“ tvrdí sociologička. Prijatie novely preto chápe len ako výsledok silného tlaku na vládu zo strany splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka, aby plnil program svojej rómskej reformy. A takisto snahy vyhovieť ZMOS-u, ktoré v roku 2011 vyhlásilo iniciatívu Zobuďme sa, ktorou vyzvalo štátne orgány začať sa konečne venovať rómskej otázke a nenechávať s ňou spojené problémy len na pleciach samospráv.

PIANO

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Strach v Národnej rade. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

„Politici vidia, že širšia verejnosť si takéto kroky želá, tak idú ukázať, že aj oni vedia držať chudobných pevne pod krkom,“ zdôraznila Kusá. Pripomenula však, že ak naozaj budú ľudia v hmotnej núdzi vykonávať niektoré z činností uvedených na „Richterovom zozname“, ubudnú mnohé riadne platené pracovné miesta, z ktorých plynú dane a odvody. Ľudia na dávkach si pritom takouto prácou nezaložia nijaký nárok na dôchodkové či iné poistenie.

Niektorí opoziční poslanci uvažujú o podaní na Ústavný súd. Ivan Švejna z Mostu – Híd je prekvapený, že práve slovenská ľavica ide siahať aj na základnú dávku ľuďom, ktorí žijú z absolútneho minima. „Predpokladám, že zákon môže skončiť na Ústavnom súde a ten potom musí povedať, do akej miery môžeme nútiť ľudí v hmotnej núdzi vykonávať niektoré činnosti,“ povedal Švejna.

Za bývalej Radičovej vlády však aj súčasná opozícia ponúkala riešenia typu „viazať dávky na pracovné aktivity“. Vtedajšia štátna tajomníčka ministerstva práce za SaS Lucia Nicholsonová chcela zmeniť systém ich vyplácania, pričom povinný nárok mal poberateľovi stačiť na „jedno teplé jedlo denne“. A vypočítaný mal byť tak, aby ,„ľudia neumreli“. Bližšie však svoje zámery nestihla verejne vysvetliť, keďže jej strana zapríčinila pád kabinetu.

„Tento návrh je zlý vo svojej prapodstate,“ vyhlásila Nicholsonová v utorňajšej rozprave a novelu označila za protiústavnú. „Všetci si tu teraz zakrývate oči – lebo Kotleba,“ dodala.
Ministerstvo práce malo pri predložení novely ambíciu reagovať na dlhotrvajúcu verejnú diskusiu o neadresnosti sociálneho systému, ktorý odkázaných nepodnecuje k pracovným aktivitám a demotivuje ostatnú spoločnosť, aby s nimi bola solidárna. Podmienenie dávok prácou má tiež podľa rezortu pomôcť odhaliť, koľko poberateľov doteraz pracovalo načierno, či už doma, alebo v zahraničí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#práca #ministerstvo práce a sociálnych vecí #dávka v hmotnej núdzi
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku