Ak bude chcieť obec školu aj napriek nízkemu počtu žiakov udržať, na jej prevádzku bude musieť nájsť peniaze z vlastného rozpočtu.
Problém s financovaním škôl malo tento rok 129 obcí, ktoré požiadali ministerstvo školstva o dodatočné financie. To v lete každej obci osobitne odporučilo, aby k septembru 2014 urobili „racionalizačné opatrenia“, v 46 prípadoch od návrhov na šetrenie ustúpilo, šetriť alebo spájať ročníky by malo ďalších 78.
Tri obce, ktoré dostali odporúčanie zrušiť školy k septembru tohto roka, to aj urobili. „Nám navrhli, aby sme školu, ak bude mať menej ako 12 žiakov, zatvorili. Najskôr sme nesúhlasili, rátali sme s tým, že do školy príde v septembri 11 žiakov,“ hovorí Pavel Bystrický, starosta obce Malé Chyndice. „V septembri však prišlo do školy len päť detí,“ vysvetľuje starosta dôvod, prečo obec zmenila svoje rozhodnutie.
Deti teraz dochádzajú do neďalekého Klasova alebo Novej Vsi nad Žitavou, či ich rodičia vozia do Vrábeľ. Čo bude s budovou bývalej školy, zatiaľ nevedno. Z podobných dôvodov od septembra skončili aj školy v Podhradí v okrese Martin a v Litmanovej v okrese Stará Ľubovňa. Dve ďalšie v Stakčínskej Roztoke v okrese Snina a v Tvrdomesticiach v okrese Topoľčany zatvorili ešte v júni.
Zánik však hrozí aj ďalšej dvadsiatke zariadení. Dve obce dostali od ministerstva návrh zatvoriť školu k 1. septembru 2014. Ďalších 18 škôl by malo zaniknúť, ak v nasledujúcom školskom roku nebudú mať v triedach najmenej 12 žiakov. Jedna škola by zas mala byť vyradená zo siete, ak nebude mať minimálne 24 žiakov na prvom stupni. O ktoré školy ide, rezort nechcel upresniť, pretože čaká na vyjadrenie obcí. Ak ho tie odmietnu, nemôžu čakať od štátu peniaze navyše a školu si musia dofinancovať z iných zdrojov.
Inde zase ministerstvo odporučilo spájanie ročníkov, prepúšťanie časti personálu či zrušenie druhého stupňa základnej školy. V Plášťovciach v okrese Levice majú dve základné školy – obecnú s vyučovacím jazykom slovenským a cirkevnú s vyučovacím jazykom maďarským. Obec opatrenie navrhnuté ministerstvom o spájaní tried a prípadnom zrušení druhého stupňa odmietla, v lete sa pustila do zateplenia budovy a presťahovala do nej aj materskú školu. „Znížia sa tak náklady. My si školu nepustíme,“ hovorí starostka Anikó Helység.
Spájať triedy by mali aj v Jakubove v okrese Malacky. Obec chce s tým počkať, kým nebude prijatý nový zákon. „Pri spájaní ročníkov na prvom stupni si to vieme predstaviť pri výchovných predmetoch, ale nie pri hlavných,“ hovorí starosta obce Peter Gajdár. Zostáva však optimistom a verí, že detí v škole bude pribúdať. „Pribúdajú nám obyvatelia, v materskej škole máme 77 detí,“ hovorí Gajdár.
Ak v parlamente prejde novela školského zákona, školy s menším počtom žiakov to budú mať o dva roky ťažšie aj preto, že financovanie bude závisieť aj počtu žiakov v triede. Nový systém sa podľa poslanca Árpáda Érseka (Most) bude týkať 300 škôl. „Tieto školy, z ktorých približne 25 percent je s vyučovacím jazykom národnostných menšín, sú vo väčšine prípadov centrom komunitného života v obciach. Ich rušenie bude znamenať zrýchlenie procesu, keď sa z obcí vytratí kultúra, spoločenské dianie a spoločenský život,“ upozorňuje Érsek.
Návrh, o ktorom bude v druhom čítaní rokovať parlament, predpokladá, že výnimku nižšieho možného počtu žiakov v triede budú mať školy, kde je do inej najbližšej školy viac ako šesť kilometrov. Rezort školstva zároveň necháva možnosť menšieho počtu žiakov v triede v prípade, že si ju obec dofinancuje z vlastných zdrojov.