Stojí si však za tým, že ho nepodpíše. Na ústavný súd sa však pre tento zákon obráti verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, ktorá podá návrh na začatie konania o súlade niektorých jeho ustanovení s Ústavou SR.
Poslanci v pondelok opätovne, v pôvodnom znení, schválili nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Neakceptovali tak pripomienku prezidenta, ktorý ho vrátil do NR SR. Požadoval z okruhu prác, v rámci ktorých budú plnoleté sociálne odkázané osoby povinné odpracovať si základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 61,6 eura, vypustiť menšie obecné služby.
V zákone tak chcel Gašparovič ponechať povinnosť odpracovať si túto dávku len v rámci dobrovoľníckej činnosti alebo pri prácach na predchádzanie mimoriadnej situácii a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Základnú dávku v hmotnej núdzi 61,60 eura tak bude štát vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác 32 hodín, základným predpokladom tejto podmienky však bude, že im takúto činnosť obec ponúkne.
Ak ani jeden z rodičov nevyužije takúto ponuku, rodina nedostane aktivačné príspevky ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov. Rodina však bude mať naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na deti. Pri štvorčlennej rodine, kde ani jeden z rodičov nepracuje, by tak suma sociálnych dávok klesla zo 156 eur na 36 eur.
Pôvodný reformný zákon o pomoci v hmotnej núdzi Gašparovičov predchodca Rudolf Schuster v roku 2003 nepodpísal. Po nadobudnutí jeho účinnosti podpísal 18. marca 2004 návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Zákon totiž podľa neho negarantoval každému občanovi v hmotnej núdzi ústavné právo na poskytnutie takej pomoci, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Veril tiež, že zákon bol v rozpore s Listinou základných práv a slobôd ako aj s Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.