Disciplinárne senáty sú už mesiace nefunkčné, keďže sa do nich nedarí doplniť členov. Hoci ich môže navrhovať parlament, minister spravodlivosti a sudcovské rady pri všeobecných súdoch, doteraz sa tak nestalo. Senáty totiž dopĺňajú odborníci z radov právnikov a dohoda na ich zvolenie chýba. Ministerstvo spravodlivosti vidí ako východisko stále zloženie senátov. Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány, ktorý pôsobí na Ústave štátu a práva SAV, tiež navrhuje, aby sa zložili z emeritných sudcov.
Pri žiadostiach o zbavenie imunity sudcu prevládajú zamietavé stanoviská Ústavného súdu. Od roku 2002 zbavil imunity 10 sudcov, ale odmietol tak spraviť v 13 prípadoch. Čím si to vysvetľujete?
Museli by sme ísť podľa jednotlivých prípadov. Ústavný súd zrejme zacítil aspoň podozrenie, že môže ísť o zásah do povinností sudcu alebo o pomstu.
Zásahom do povinností sudcu odôvodňuje Ústavný súd väčšinu svojich stanovísk. Zaoberá sa niekto detailným odôvodňovaním jednotlivých rozhodnutí, ktoré sa zverejňujú neskôr?
Nie je mi známe, že by sa niečo podobné dialo. Predpokladám však, že aj tieto odôvodnenia sú veľmi stručné.
Čo by malo byť hlavným kľúčom pri posudzovaní žiadostí o zbavenie imunity sudcu?
Hlavnou úlohou Ústavného súdu v takýchto prípadoch nie je, aby bol prekážkou pri vyšetrovaní nejakého prípadu či trestnom stíhaní. Mal by však posudzovať, či nie je podozrenie, že by mohlo ísť o pomstu za rozhodnutie sudcu, či o snahu vyradiť ho z nového rozhodovania, alebo niečo podobné. Otázka, či sudca niečo spravil, alebo nespravil, má vedľajšiu úlohu.
Znamená to teda, že senát sa ani nezaoberá samotným meritom veci, teda či je sudca zodpovedný, alebo nie je?
To ani neprislúcha tomuto súdu. Nerieši otázku, čo sudca spravil a čo nie. Imunita slúži na to, aby chránila pred vplyvmi na justíciu, a práve preto sa skúma len to, či nie je dôvodné podozrenie na nejakú pomstu, ako som spomínal, a podobne.
Sudcom imunita zatiaľ zostáva. Súhlasíte s jej zrušením?
Myslím si, že imunita by mala byť zachovaná. Potrebná je, hlavne pokiaľ ide o možné vyhrážanie sa, ovplyvňovanie a vyhrážanie sa sudcom.
Imunita by sa mohla zrušiť s tou podmienkou, aby sudcovia nemohli byť postihnuteľní za svoju rozhodovaciu činnosť. To nie je riešenie?
Nevidím v tom nejakú cestu.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec chce, aby začalo fungovať disciplinárne trestanie sudcov. Navrhuje, aby vznikol etický kódex, ktorý by bol záväzný pri disciplinárnych konaniach.
Čo sa týka etického kódexu, som skôr zdržanlivý. Etika má byť jasná každému sudcovi. Nie som si istý, či etický kódex je niečo, za čo by malo byť možné postihovať, ale dá sa to skúsiť.
Zároveň minister predstavil návrh, aby boli disciplinárne senáty pevné, na rozdiel od dneška, keď sa tvoria náhodným výberom. Odôvodňuje tým, že takto sa zabráni zásadne odlišným rozhodnutiam v podobných prípadoch. Je toto správna cesta, ako sfunkčniť trestanie sudcov?
Súčasná úprava tvorby disciplinárnych senátov sa neosvedčila, lebo sa podľa nej ani nedali vytvoriť trvale funkčné disciplinárne senáty. Nikto to nechce robiť a vždy je problém získať na to ľudí. Jedna z možností, ako senáty sfunkčniť, je vytvárať ich z emeritných sudcov. Títo ľudia sú totiž skutočne nezávislí a nie je im čo dať ani čo vziať. Zároveň majú obrovské skúsenosti so súdením aj s pomermi v justícii. Základná línia urobiť niečo s disciplinárnymi senátmi je ale správna.
Mali by disciplinárne senáty pracovať v stálom zložení?
Možnosti sú otvorené, no dôležité je, aby sa vôbec utvorili. Či takto vytvorené senáty by mali byť permanentné, alebo by sa mali obmieňať, o tom by sa mala viesť rozumná diskusia.
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská tvrdí, že model ad hoc kreovaných disciplinárnych senátov zaviedla preto, aby nebolo vopred zrejmé, komu ktorý prípad pripadne, zatiaľ čo stále zloženie senátov môže hocikto vopred zneužiť a kalkulovať s ním…
Môže s tým každý kalkulovať, no zároveň je tu vylúčená nejaká snaha vyberania si sudcov. Aj pri princípe zákonného sudcu ideme príliš cestou náhodného výberu. Existuje opačná cesta, keď je vopred jasné, kto bude rozhodovať a nemožno to obísť. V prospech obidvoch riešení možno argumentovať. Náhodný výber a obmena nie sú jedinou cestou, ako sa vyhnúť vyberaniu si sudcov zo strany účastníkov konania a vyberaní si káuz zo strany sudcov. Skôr by som teda ako prvú úlohu prízvukoval to, že musíme hlavne zabezpečiť, aby boli disciplinárne senáty personálne obsadené.