Radšej falzifikáty spáliť, ako nimi ohroziť zdravie

Príbor s logom talianskej módnej značky či známa športová obuv so štyrmi pruhmi. Fantázii falšovateľov sa medze nekladú a vydávajú viditeľne nekvalitný tovar za produkty značkových výrobcov.

28.11.2013 20:00
debata (43)

Ak sa napodobeniny dostanú do rúk colníkov, zvyčajne končia v spaľovni. Podľa colníkov a majiteľov ochranných známok je to lepšie, než ich niekomu podarovať a ohroziť tým možno jeho zdravie.

Vyše 30-tisíc párov športových tenisiek s jedným pruhom navyše či šály, ktoré sa od obyčajných odlišujú len nakrivo našitým štítkom s logom drahej značky, to všetko vo štvrtok skončilo v bratislavskej spaľovni. Colníci z Trnavského kraja zaistili počas náhodných kontrol presne 32 393 párov tenisiek a 473 kusov textilu s falošnými značkami. Ak by sa tento tovar dostal na trh a predával sa ako originálny výrobok, majiteľom skutočných známok by vznikla škoda 1 046 000 eur.

Tenisky s reprodukciou značky Adidas pochádzali z Poľska a smerovali na maďarský trh. Colníci ich zhabali vo februári tohto roka v Dunajskej Strede, kde je najväčšie kontajnerové prekladisko na preclenie tovaru na Slovensku. Textil prepravoval takisto poľský prepravca a colníci zo Senice naň prišli pri náhodnej kontrole na diaľnici D2 v obci Brodské v novembri minulého roku. Pre zošrotovanie a spálenie tovaru sa rozhodli majitelia originálnych ochranných známok, ktorí ho aj zaplatili, a prebehlo pod dohľadom colníkov.

Podľa hovorkyne Colného úradu Trnava Ivety Švárnej napodobeniny najčastejšie pochádzajú z Číny. „No týka sa to aj Slovákov a Čechov. Najčastejšie zaisťujeme obuv a textil, ale tento rok sme mali aj masážne prístroje, kuchynské náradie či príbory Versace,“ vymenovala. Posledný prípad ukazuje, kam až môže zájsť falšovateľ v snahe zarobiť na obyčajnej vidličke. Taliansky módny dom príbory totiž nikdy nevyrábal.

O falošné svetre, bundy či šály by možno prejavili záujem podporovatelia charity. Podľa Švárnej poskytnutie tovaru na humanitárne účely komplikuje zdĺhavý postup. „Finančná správa by mohla tovar poskytnúť na humanitárne účely, ak by súd právoplatne rozhodol, že ide o falzifikát,“ uviedla Švárna. Súhlasiť by s tým musel aj majiteľ ochrannej známky.

Nový vlastník zhabaného tovaru by bol potom povinný z oblečenia odpárať všetky časti, ktoré imitujú značky. Okrem toho by platil dovozné platby z tovaru. Ešte predtým by veci z textilu museli ísť na rozbor, či neobsahujú karcinogénne látky a iné nebezpečné chemikálie. Colný úrad Trnava nemal ešte ani jeden prípad, kedy by súd rozhodol, že falzifikát sa môže použiť na charitu.

Zástupca majiteľa ochrannej známky, ktorý si neželá byť menovaný, hovorí, že nemá nič proti charite, ale darovanie otrhaného odevu deťom z detských domovov by spôsobilo viac škody. "Aký by dieťa asi malo pocit z toho, že je odkázané nosiť zbytkový dotrhaný sveter, z ktorého by mohlo mať ešte aj kožné problémy? Alebo tenisku, ktorá nespĺňa základné ortopedické normy, pýta sa.

Nehovoriac o tom, že rozhodovanie súdu o tom, či je tovar falzifikát, sa ťahá roky. Majitelia ochranných známok podľa neho preto volia jednoduchšiu cestu a dohodnú sa na spálení tovaru. Charitatívna pomoc sa dá podľa neho robiť aj inak a dôstojnejšie.

© Autorské práva vyhradené

43 debata chyba
Viac na túto tému: #výrobky #falzifikát