Odkázaným zostane viac peňazí

Od januára sa čiastočne uľaví tým, ktorí žijú v domovoch sociálnych služieb alebo sú odkázaní na pomoc opatrovateľky. Minimálna suma, ktorá im musí po zaplatení za sociálnu službu zostať, sa zvýšila asi o desať eur.

29.11.2013 12:00
Dôchodca, domov dôchodcov Foto:
Ilustračné foto.
debata

Týkať sa to bude asi 16 700 penzistov a invalidov. Parlament včera schválil zmeny vo financovaní sociálnych služieb.

Klientom zariadení sociálnych služieb zostane od januára budúceho roka v peňaženkách viac ako doteraz. Pri celoročnom pobyte v zariadení si budú môcť zo svojich dôchodkov pre vlastné potreby ponechať namiesto doterajších 20 až 25 percent životného minima, teda namiesto súčasných 39,62 eura by im malo zostať najmenej 49,52 eura.

Pri týždennom pobyte bude treba klientovi ponechať 60 percent sumy životného minima, teda najmenej 118,85 eura, kým teraz je to iba 50 percent, čiže 99,04 eura. Pri opatrovateľskej službe sa ochrana príjmu zvýši z terajších 257,52 na 277,33 eura.

Všetky zvýšenia sa budú týkať najmä odkázaných so starobným či s invalidným dôchodkom v rozmedzí 255 až 350 eur, ktorých je podľa údajov ministerstva práce okolo 16 700.

Zmeny vyplývajú z novely zákona o sociálnych službách, ktorú včera schválil parlament. Poslanci vládneho Smeru ho presadili aj napriek kritike niektorých stavovských organizácií poskytovateľov či prijímateľov služieb, ktorí tento týždeň protestovali pred parlamentom.

Nespokojnosť z novely zostala na strane neziskoviek alebo súkromníkov, ktorí prevádzkujú domovy. V porovnaní so zariadeniami, ktoré spadajú pod samosprávy, dostanú menej peňazí.

Šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková namieta, že novela, hoci to jej tvorcovia pôvodne sľubovali, neodstránila diskrimináciu neverejných poskytovateľov oproti verejným. Rezort práce totiž napokon priznal, že na to, aby mohol finančne podporovať aj neverejných poskytovateľov pôsobiacich aspoň na úrovni krajov, nemá v štátnom rozpočte dosť peňazí. „Poskytnutie príspevku by bol zásadný krok pri zlepšovaní financovania neverejných zariadení a tým aj k vyššej spokojnosti klientov. Zatiaľ sme totiž odkázaní len na dobrú vôľu žúp, koľko zo svojich prostriedkov si ponechajú pre svoje zariadenia a koľko posunú nám,“ argumentuje Dobrotková.

Takisto z návrhu vypadla ďalšia plánovaná novinka, podľa ktorej sa výška príspevku mala odvíjať od stupňa odkázanosti klienta. Konkrétne malo ísť zo štátneho rozpočtu na celoročne ubytovaného klienta namiesto súčasných plošných 320 eur už iba 62 eur pri ľahkom druhom a 311 pri najťažšom šiestom stupni odkázanosti. Minister práce Ján Richter síce naďalej tvrdí, že by odstupňovanie príspevkov bolo spravodlivejšie, no mieni si najskôr počkať na výsledky už prebiehajúceho auditu verejnej správy. "Mal by sa skončiť v máji budúceho roka,“ uviedol.

„Všetkým klientom, bez ohľadu na stupeň odkázanosti, musíme rovnako kúriť aj svietiť. A nemôžeme operatívne vymieňať personál, ak nám náhle zomrie päť ťažkých prípadov a prijmeme päť ľahkých,“ súhlasí s vypustením tohto zámeru Božena Bušová, ďalšia zástupkyňa Asociácie. Naopak, nepáči sa jej, že novela naďalej diskriminuje poskytovateľov terénnych služieb oproti prevádzkam „kamenných“ zariadení.

Verejní poskytovatelia sú však s obsahom novely spokojní. "Odstraňuje a zlepšuje ustanovenia zákona na základe aplikačnej praxe, zavádza nové sociálne služby a odborné činnosti. Veríme, že prinesie zmeny, ktoré pomôžu zlepšiť prostredie sociálnych služieb a kvalitu ich poskytovania,“ uviedla predsedníčka Zväzu poskytovateľov sociálnych služieb Adriana Adamicová.

Ministerstvo práce už dnes avizuje, že od januára začne pracovať na ďalšej novele, ktorá by mala byť účinná od januára 2015.

Podľa poslednej správy o sociálnej situácii obyvateľstva fungovalo v roku 2011 na Slovensku 911 zariadení, z nich 376 (asi 40 percent) v zriaďovateľskej povinnosti žúp, 217 (teda 24 percent) patrilo obciam a mestám a zvyšok tvorili zariadenia neverejné, ktoré zriadila cirkev a súkromné právnické či fyzické osoby. Poskytovateľov domácej opatrovateľskej služby je asi 970, z toho 350 cirkevných či súkromných.

Novela zákona o sociálnych službách

Čo sa od januára mení v sociálnych službách

  • rozširujú sa zdroje financovania sociálnych služieb – popri štáte, samospráve aj klientovi majú po novom prispievať aj zdravotné poisťovne (zatiaľ však chýba príslušná zdravotnícka legislatíva)
  • zvyšuje sa ochrana príjmov odkázaných
  • vymedzujú sa nanovo a objektívnejšie ekonomicky oprávnené náklady zariadení
  • sprísňujú sa podmienky pre registráciu poskytovateľov na základe štandardov kvality

Čo z pôvodnej novely vypadlo

  • nový systém posudzovania podľa odkázanosti klientov
  • štátny príspevok na financovanie sa mal poskytovať aj neverejným zariadeniam s pôsobnosťou aspoň na krajskej úrovni
  • tieto návrhy vypadli z novely zákona o sociálnych službách po prvom čítaní

Rodičia budú hlásiť, ako sa postarajú o deti

Poslanci Národnej rady schválili zmeny aj v ďalšom sociálnom zákone o prídavku na dieťa. Ten zavádza pre všetkých rodičov, ktorých deti dovŕšili tri roky, novú povinnosť. Úradom práce budú musieť hlásiť, ako a kde sa o dieťa postarajú, kým nenastúpi do základnej školy.

Ministerstvo práce tvrdí, že podnetom na zavedenie novej povinnosti boli najmä tragické udalosti ostatných rokov, ako príklad uviedlo prípad týranej Lucky. Podľa rezortu v období medzi tretím a šiestym rokom dieťaťa úrady práce vedia o dieťati veľmi málo.

Novela zákona sprísňuje vyplácanie prídavku, ak maloleté dieťa spácha priestupok. Vtedy by s prídavkom dočasne nenarábal rodič, ale osobitný príjemca, čo je najčastejšie obecná samospráva v mieste trvalého bydliska rodiny.

Ak bude dieťa páchať priestupky opakovane počas troch mesiacov za sebou, vznikne dôvod na úplné odobratie štátnej dávky. Takisto bude vyplácanie prídavku pozastavené vtedy, ak sa nevyužíva na určený účel. Rodič, ktorý prišiel o dávku, bude môcť požiadať o jej spätné vyplatenie až po uplynutí troch mesiacov od jej pozastavenia. „Ak sa pominú dôvody určenia osobitného príjemcu, úrad práce rozhodne o jeho uvoľnení a táto rodinná dávka sa znova poskytne oprávnenej osobe,“ priblížilo ministerstvo.

Novinkou prijatého zákona je aj nárok na príspevok pre tých rodičov, ktorých nezaopatrené dieťa študuje na vysokej škole aj po prekročení štandardnej doby štúdia, no nie dlhšie ako dva roky. Novela má nadobudnúť účinnosť 1.¤februára 2014. (sp)

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dôchodok #sociálne služby