Chaos v poplatkoch u lekára. Niektoré sú na hrane zákona

Z nich vyplýva nielen chaos, ale aj vyberanie niekedy až neuveriteľných poplatkov. Niektorí lekári napríklad pýtajú od pacientov aj 200 eur za rok za to, že sa im dovolajú na súkromné číslo, spoplatnená je aj komunikácia v angličtine.

O niektorých poplatkoch sa dá tiež sporiť, či sú legálne. Stáva sa, že pacienti hradia vstupné prehliadky, ktoré by nemali.

Lekári si poplatky určujú sami, ako chcú a dôvody dávajú najavo aj takýmto oznamom, ktorý si na dvere vyvesil lekár z Detvy: „Vážení pacienti, nezabúdajte, že platím aj nájom za ambulanciu.“ Pacienti už majú pribúdajúcich a vysokých poplatkov dosť a odmietajú ich hradiť. Ministerstvo zdravotníctva už niekoľko mesiacov tvrdí, že pripravuje zmeny. Riešenie však stále nepredstavilo.

Na výhradu k spoplatneniu súkromného čísla lekára viceprezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth argumentuje tým, že pacient mu môže zavolať 24 hodín denne bez obmedzenia. Preto je poplatok podľa neho „skutočne na mieste“. Zástupcovia pacientskych organizácií majú iný názor. „Podľa mňa sú mnohé z týchto poplatkov neetické, ľubovoľne vymyslené. My občania financujeme celý zdravotný systém, ale ho nenastavujeme. Výsledok je ten, že sa obracia proti nám,“ hovorí predseda združenia Slovenský pacient Vladimír Halász.

Rozdiely sú aj vo výške poplatkov. Napríklad za vystavenie zdravotného preukazu zaplatí pacient u jedného lekára päť eur, iný si od neho vypýta aj dvojnásobok. Pri predpisovaní antikoncepcie si niektorí gynekológovia účtujú 20 eur za krvné odbery a každý recept, pričom iní gynekológovia toto poskytujú zadarmo.

Napríklad v Bratislave je bežnou praxou, že si gynekológovia za prijatie novej pacientky pýtajú od 10 do 20 eur. Výber tohto poplatku však môže byť nelegálny. Podľa zákona totiž náklady za vstupnú prehliadku poistenca u všeobecného lekára, gynekológa či zubára uhrádza poisťovňa. Ak si lekár za to vypýta peniaza aj od pacienta, dostane v podstate zaplatené dvakrát.

Denník Pravda sa na tento poplatok pýtal aj pacientov v ružinovskej poliklinike v Bratislave. „Gynekologička, ku ktorej som sa chcela nahlásiť, odo mňa pýtala 10 eur. Odmietla som. Môj súčasný lekár nechcel nič,“ hovorí tehotná Lenka. Sestrička spomínanej gynekologičky na otázku, prečo vyberajú 10 eur, odpovedala, že sú súkromnou ambulanciou a svoje ceny neskrývajú. Lekárka má však zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami, a preto by poplatok za registráciu nových pacientov nemala vyberať. A to ani v prípade, že ide o súkromnú ambulanciu. „Takéto poplatky sú už podľa mňa za hranicou zákona,“ myslí si analytik HPI Roman Mužik. Potvrdzuje to Všeobecná zdravotná poisťovňa. Podľa nej peniaze za založenie zdravotnej dokumentácie a vstupnú prehliadku pacienta lekár môže pýtať iba vtedy, ak nemá s poisťovňou uzavretú zmluvu.

Asociácia súkromných lekárov vidí spoplatnenie registrácie inak. „Ak si lekár vezme pacientov mimo svojho obvodu, je pochopiteľné, že si je aj pacient vedomý nadštandardu, ktorý mu lekár ponúka,“ hovorí Šóth s tým, že takéto poplatky sú bežné i v mnohých súkromných poliklinických zariadeniach. Iný názor majú zdravotné poisťovne. „Odporúčame našim poistencom takýto poplatok nehradiť,“ upozorňuje hovorkyňa Unionu Judita Smatanová.

Problémom poplatkov je to, že v nich nie je systém. Závisí iba od lekára, za čo si vypýta peniaze. Zákon alebo iná legislatíva presne nedefinujú, aké úkony môžu byť spoplatnené. Lekári sú limitovaní iba tým, že nesmú pýtať peniaze za výkony, ktoré prepláca zdravotná poisťovňa, a musia dodržať zákon o cenách. Čiže výšku poplatkov si nastavujú tak, aby odrážali ich oprávnené náklady. „Systém by mal byť transparentný, rozsah a výška poplatkov by mali byť voľne dostupné na internete,“ upozorňuje Halász. Povinnosťou lekára je cenník umiestniť na viditeľnom mieste. Mužik k tomu dodáva, že aj o tom sa dá polemizovať. „Každý lekár si viditeľné miesto vysvetľuje po svojom. Je na ňom, či si dá cenník pred ambulanciu alebo dovnútra, kde už prídete na hotovú vec,“ pomenúva ďalšie nejasnosti Mužik.

So svojimi sťažnosťami sa môžu pacienti obrátiť na príslušný samosprávny kraj. Písomný podnet musí byť podpísaný, možné je však utajenie identity. Sťažnosti sa riešia do 30 dní od podania, v zložitých prípadoch to môže trvať až 90 dní. „Pacienti sa najčastejšie sťažujú na poplatky, a to najmä u zubárov a špecialistov,“ uvádza Iveta Tyšlerová, hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja. Vlani dostali celkovo 169 podnetov, z toho 48 opodstatnených. Išlo najmä o nedodržiavanie ordinačných hodín či nedodržiavanie výšky úhrady za prednostné poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Podobne v Košickom samosprávnom kraji minulý rok riešili 138 podaní, z toho až štvrtina sa týkala poplatkov. Ako uviedla Jana Megela Moskaľová z odboru zdravotníctva košickej župy, pacienti sa pýtali najmä na výkony plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia, ktoré si však lekár dal zaplatiť aj pacientom. Podnety sa týkali aj poplatkov za objednanie, vystavenie receptu či iného tlačiva. Väčšina z nich bola opodstatnená. Ak sa sťažnosť potvrdí a sporné konanie sa opakuje, zdravotný pracovník je upozornený.

V prípade, že ani to nepomôže, kraje pristupujú k sankčným opatreniam. „Oslovili sme ministerstvo zdravotníctva, aby konalo a stanovilo strop a primeranú výšku za jednotlivé platby, ktoré nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,“ dopĺňa Tyšlerová. Témou poplatkov sa ministerstvo zdravotníctva zaoberá. „Právne je veľmi ťažké upratať poplatky, ale máme istú víziu, ktorú chceme v najbližšom čase predstaviť. Nechceme však dopredu hovoriť termín, veríme, že sa to podarí čo najrýchlejšie,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková.