Ako poradný orgán bude tlačiť na prispôsobovanie politiky procesu starnutia. Predkladateľom návrhu na zriadenie orgánu je ministerstvo práce, vychádza pritom z Národného programu aktívneho starnutia.
Radičovej vláda pri „upratovaní“ 26 poradných orgánov v marci 2011 argumentovala slovami „intenzita ich rokovaní, kvalita či potreba ich výstupov, resp. ich fungovanie vôbec, je otázna. Je potrebné pristúpiť k redukcii poradných orgánov a zefektívniť ich rokovania a výstupy tak, aby prinášali potrebné výsledky“.
Že by mal nový orgán skutočne priniesť pozitívne zmeny pre seniorov si nemyslí ani podpredseda parlamentného výboru pre sociálne veci a bývalý minister práce Ľudovít Kaník (SDKÚ). Skôr predpokladá, že tento krok má za úlohu osloviť voličov vládneho Smeru, ktorých značnú časť tvoria práve seniori, a najmä hrá do kariet premiérovi Robertovi Ficovi ako kandidátovi za prezidenta.
Vilma Vitteková z nadácie SOCIA uviedla, že momentálne fungujúci výbor pre seniorov sa chce transformovať, aby mal jednoduchšiu pozíciu voči vláde. „Kompetencie ani nič iné navyše nezískajú. Je to iba iný, lepší názov,“ píše Vitteková. Podľa jej slov je tento proces skôr iniciatívou konkrétneho výboru, nie vlády. Michal Jurči z tlačového odboru rezortu práce povedal, že výbor pre seniorov môže v súčasnosti pod Radou vlády pre ľudské práva pôsobiť len na ľudskoprávny rozmer politík. Nie však už na ten celospoločenský, ktorý by odrážal demografické zmeny a potrebu aktivizovať seniorov.
Sociologička Zuzana Kusá si nemyslí, že toto rozhodnutie súvisí s voľbami. „V zásade je to veľmi správna vec a bolo by veľmi vítané, ak by podobné rady a priestor pre participáciu bol zriadený aj pre iné zraniteľné skupiny a na všetkých úrovniach vládnutia,“ dodáva sociologička zo Slovenskej siete proti chudobe. Rada vlády pre seniorov fungovala za prvej Ficovej vlády, mala rôzne pracovné skupiny a Kusá bola členkou jednej z nich. Úlohou skupiny bolo „dumať nad možnosťou znovu zaviesť minimálny starobný dôchodok“. Takáto zmena sa však neudiala.