Cez rozbehnuté projekty sa podarilo vytvoriť takmer 78-tisíc pracovných príležitostí a umiestniť vyše 56-tisíc ľudí hľadajúcich prácu.
Peniaze na tieto účely poskytol Európsky sociálny fond v rámci operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia. Slovensko z neho do konca októbra tohto roka vyčerpalo 663 miliónov eur. Pritom z európskych zdrojov mohlo dostať až 941,3 milióna eur, čo spolu s povinným 15-percentným spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu predstavuje celkovú sumu 1,107 miliardy eur. Využilo sa teda len okolo 60 percent všetkých prostriedkov, ktoré boli k dispozícii.
Minister práce Ján Richter považuje za úspešný projekt, ktorý sa zameral na zamestnávanie mladých do 29 rokov. Štátu sa prostredníctvom neho podarilo umiestniť 11-tisíc ľudí tejto vekovej kategórie. „Keďže viac ako tritisíc žiadostí stále evidujeme na úradoch práce, robíme všetko pre to, aby bol tento projekt opätovne predĺžený,“ zdôraznil Richter. Naopak, o projekt zamestnávania osôb starších ako 50-ročných v samospráve podľa ministra nie je taký záujem, aký sa očakával. Preto chce z peňazí naň vyčlenených presunúť viac ako šesť miliónov eur práve do projektu pre mladých.
Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je chybou, že o rozdelení 90 až 95 percent eurofondov použitých na politiku zamestnanosti rozhodol štát. A iba malý zvyšok mohli na svoje projekty využiť neziskové organizácie. „Štát tak vďaka európskym peniazom ušetril na týchto aktivitách nemalé vlastné peniaze, ktoré potom mohol pomíňať inde. Pritom jednou z podmienok čerpania európskych zdrojov je, že nemajú nahrádzať položky štátneho rozpočtu,“ zdôrazňuje odborník.
Nedostatky vidí Páleník aj v projekte zamestnávania mladých. Upozorňuje, že na trh práce treba umiestniť ich dve veľmi odlišné skupiny. V prvej sú ľudia vysokoškolsky vzdelaní a zväčša sústredení v bohatších regiónoch. A v druhej, naopak, mladí iba so základným vzdelaním, väčšinou žijúci na chudobnejšom vidieku. „Využívané nástroje zamestnanosti necielia priamo na tieto skupiny, ale niekde medzi ne,“ tvrdí. Súčasné nastavenie pomoci podľa neho nerešpektuje regionálne rozdiely, a najmä nezakladá zamestnávateľom povinnosť uzatvárať s mladými pracovné zmluvy na neurčitú dobu.
Podľa rómskej občianskej aktivistky Ingrid Kosovej na projekty zamestnávania dlhodobo nezamestnaných ľudí z vylúčených komunít bolo síce vyčlenených dosť financií, ich efekt je však veľmi malý a financie sa často využili na iné účely. Ak sa má skutočne zlepšiť zamestnateľnosť takýchto ľudí, štát by mal podľa nej rozvíjať „medzitrh práce“. „Darmo sa budú vytvárať pracovné miesta, ak ľudia nebudú na tieto miesta pripravení a nebudú mať potrebné zručnosti,“ hovorí. Medzitrh práce by mohol pritom fungovať napríklad cez dotácie či stimuly zamestnávateľom, aby boli motivovaní prijať a vyškoliť dlhodobo nezamestnaných.
V rokoch 2014 až 2020 by Slovensko malo predbežne získať z eurofondov asi 13 miliárd eur na všetky operačné programy, pričom ich štruktúra sa má mierne zmeniť. Na projekty zamestnanosti by však malo ísť ešte o čosi viac peňazí ako v tomto hodnotenom období.
Premiér Robert Fico už pred niekoľkými týždňami avizoval, že Európska únia pri rozpočtovaní eurofondov počíta aj so špeciálnou iniciatívou Zamestnávanie mladých ľudí. Na tento účel vyčlení zhruba šesť miliárd eur, z ktorých by Slovensku malo pripadnúť približne 100 miliónov, čo vrátane požadovanej 50-percentnej národnej spoluúčasti vygeneruje úhrnnú sumu 200 miliónov eur. Slovenská vláda už do Bruselu zaslala aj návrhy, ako chce určený objem financií čerpať. „Každopádne sa chceme zhostiť tej úlohy, aby každý mladý človek do 25 rokov mal po štyroch rokoch od ukončenia vzdelávania možnosť buď pracovať, alebo sa ďalej vzdelávať,“ dodal minister Richter.