Zaskočení učitelia. Naši žiaci prepadli v testovaní

Učitelia zažili včera šok. Slovenskí žiaci sa v porovnaní s rovesníkmi v iných štátoch OECD prepadli pod priemer. Podľa prvých zverejnených výsledkov medzinárodného testovania PISA medzi 15-ročnými žiakmi slovenskí žiaci zaostávajú vo všetkých troch testovaných oblastiach - v matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. V porovnaní s údajmi spred troch rokov sa ich výkony ešte zhoršili.

, , 03.12.2013 12:05, aktualizované: 04.12.2013 10:50
trieda, žiaci Foto:
Ilustračné foto
debata (10)

Zlepšenie síce neočakávali ani učitelia, z výsledkov však mnohí zostali zaskočení. „Toto som naozaj nečakala,“ zareagovala Gabriela Dorňáková, riaditeľka Gymnázia Jána Papánka na Vazovovej ulici v Bratislave. Horšie výsledky ako pred troma rokmi zaznamenali žiaci všetkých typov škôl, vrátane osemročných gymnázií. Podľa Dorňákovej to súvisí aj s tým, aké školy boli do testovania vybrané. Najhoršie dopadli žiaci stredných odborných škôl bez maturity.

Minister školstva Dušan Čaplovič sa k výsledkom vyslovil v stredu v parlamente, vyjadril veľké obavy z ďalšieho možného prepadu úrovne našich žiakov. Parlament dnes bude schvaľovať novelu školského zákona.

Testovanie sa uskutočnilo v apríli minulého roka a zúčastnilo sa na ňom vyše 5 000 žiakov vo veku 15 rokov na celkovo 231 základných a stredných školách. „Zoznam škôl nezverejňujeme, školy musia podľa medzinárodných inštrukcií zostať anonymné. Boli vybraté reprezentatívnym výberom tak, aby zastupovali všetky typy škôl na Slovensku,“ uviedla Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NUCEM), ktorý testovanie na Slovensku zastrešuje.

Kto za to môže?

Učitelia včera hľadali príčiny zhoršovania sa úrovne vedomostí slovenských žiakov. Časť z nich viní reformu školstva z roku 2008, ktorá dala školám väčšiu slobodu pri tvorbe učebných osnov. Podľa učiteľov zároveň znížila nároky na žiakov. Ďalší pedagógovia zase upozorňujú, že testovaní žiaci boli poslední, ktorí reformou neprešli. „Testovaní žiaci boli poslední nereformní a z môjho pohľadu je to príznak toho, že v školách naozaj treba niečo zmeniť,“ hovorí Ján Žabka, učiteľ matematiky na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave a člen ústrednej predmetovej komisie. Podľa neho treba posilniť vyučovanie matematiky tak, aby ju vedeli žiaci používať v bežnom živote. „PISA sa zameriava na aplikáciu matematiky v bežnom živote a aj základná škola má byť zameraná zjednodušene povedané na matematiku pre život. Toto je ukážka toho, že to bolo treba zmeniť,“ myslí si Žabka. Ako dopadnú výsledky o tri roky, keď budú testovaní žiaci, ktorí sa učili po novom, zatiaľ nechce odhadovať. „Testovanie v roku 2015 môže ukázať, či reforma šla správnym smerom. A či sa vôbec uskutočnila. To, že sa zmenili dokumenty na štátnej úrovni, ešte neznamená, že sa zmenilo vyučovanie na školách,“ dodal.

Základné výsledky PISA

Matematická gramotnosť

  • SR klesla pod priemer OECD.
  • Umiestnila sa na 23. – 29. mieste spomedzi 34 štátov OECD a na 31. – 39. mieste spomedzi všetkých 65 zúčastnených kra­jín
  • Z krajín OECD mali podstatne slabšie výsledky len Izrael,Grécko, Turecko, Čile a Mexiko.
  • Porovnateľné výsledky ako SR mali Nórsko,Portugalsko, Taliansko, Španielsko, Rusko, USA, Litva,Švédsko a Maďarsko.

Čitateľská gramotnosť

  • SR zostala pod priemerom OECD.
  • Umiestnila sa na 32. mieste spomedzi 34 štátov OECDa na 43. mieste spomedzi všetkých zúčastnených krajín.
  • Z krajín OECD mali slabšie výsledky len Čile a Mexiko.

Prírodovedná gramotnosť

  • SR zostala pod priemerom OECD.
  • Umiestnila sa na 28. – 31. mieste spomedzi 34 štátov OECD a na 39. – 41. mieste všetkých zúčastnených krajín.
  • Z krajín OECD mali výrazne slabšie výsledky len Čile a Mexiko.
  • Porovnateľné výsledky ako SR mali Island, Dubaj,Izrael, Grécko a Turecko.

Podľa správy, ktorú vypracoval NUCEM, je však na úrovni zvládnutia len najľahších úloh z matematiky približne 1,5-krát viac žiakov ako v roku 2003. Časť z nich sa ťažšie otázky ani nepokúšala riešiť.

Učitelia tiež upozorňujú, že v školách sa znižuje motivácia žiakov učiť sa a na ich výkon netlačia ani rodičia. Podľa riaditeľa Základnej školy na Komenského ulici vo Veľkom Krtíši rodičia dostatočne nekontrolujú deti, aby zistili, či sú pripravené na vyučovanie a so školou dostatočne nespolupracujú. „Situáciu akoby brali na ľahšiu váhu. Možno aj preto, že deti sa zo základnej školy dostávajú jednoduchšie na štúdium na strednej škole a aj na gymnáziá sa dostanú v pohode aj trojkári. Dopyt stredných škôl po žiakoch je veľký a kritériá prijatia na štúdium sú preto postavené nižšie, ako to bývalo v minulosti,“ zdôraznil riaditeľ školy Dušan Gálik.

Deti nečítajú

Podľa jeho skúseností klesá gramotnosť žiakov v matematike, ale aj v slovenskom jazyku. V škole, kde je riaditeľom, dosahujú dve tretiny žiakov od siedmej triedy v hodnotení trojky a horšie známky a šesť až desať žiakov v triedach prepadá. Problém v čitateľskej gramotnosti pripisuje Gálik skôr učebným osnovám, ktoré si tvoria školy. V niektorých školách dávajú tejto oblasti väčší, v iných menší priestor.

„Deti sedia pri počítačoch, hrajú hry a knižku do ruky nezoberú ani rodičia ich k tomu doma nevedú. Jednoducho deti nečítajú. Ani rodičia s nimi nečítajú. Deti sa síce naučia čítať v prvom ročníku, ale už potom preberáme všelijaké iné veci, len necibríme tú čitateľskú úroveň a gramatiku,“ hovorí učiteľka slovenčiny a riaditeľka Základnej školy Nábrežie Dr. A. Stodolu v Liptovskom Mikuláši Dana Gajdošová.

Riaditeľ Strednej odbornej školy strojníckej v Kysuckom Novom Meste Ondrej Holienčík považuje čítanie s porozumením za základný problém, ktorý sa potom prejavuje aj na ďalších predmetoch. „Súčasné deti nečítajú, alebo keď čítajú, tak je to štýl čítania, ktorý je pre ľahkú zábavu. Niečo primerané ich veku, ktoré by ich rozvíjalo, je na veľmi slabej úrovni. Tak ako žijeme v prostredí, že sa im ponúka ľahká zábava, ľahký štýl života, tak potom ani nemajú dôvod ísť do vecí hlbších a zaujímavejších,“ hovorí Holienčík.

Aj podľa Dorňákovej z Gymnázia Jána Papánka v Bratislave je problém „aj v tom, že žiaci sú menej motivovaní učiť sa, uspokojujú sa s tým, čo dosiahnu. Nie je to len o testoch. Koľkokrát samotní žiaci povedia, dajte mi trojku, mne to stačí,“ hovorí Dorňáková. Pripúšťa však, že výsledky sú odrazom prístupu učiteľov k žiakom. „Sú demotivovaní, nemajú takú chtivosť pracovať s deťmi navyše ako kedysi,“ dodáva. Učitelia matematiky aj podľa nej zároveň upozorňujú, že kedysi sa od žiakov vyžadovalo viac.

Medzinárodná štúdia v prípade Slovenska upozorňuje však aj na iný problém – čoraz väčší vplyv zázemia žiakov na ich výkon v škole. Testovaní žiaci totiž vypĺňali aj dotazník o tom, čo robia ich rodičia, aké majú vzdelanie a aké je vybavenie domácnosti. Ukázalo sa, že vplyv sociálnoekono­mického zázemia žiakov je vyšší ako pred troma rokmi a dokonca jeden z najvyšších spomedzi krajín OECD. „Slovenský školský systém nedokáže zmierňovať rozdiely medzi žiakmi podmienené ich sociálnym a ekonomickým zázemím,“ uzatvára správa.

Čo je PISA

Medzinárodná štúdia OECD PISA zisťuje vedomosti a zručnosti 15-ročných žiakov v oblasti čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Robí sa od roku 2000 každé tri roky, Slovensko sa na nej zúčastňuje od roku 2003. Do testovania,ktoré sa uskutočnilo v apríli 2012, bolo zapojených 65 krajín sveta (34 štátov OECD a 31 partnerských krajín). Na Slovensku bolo do testovania zapojených 231 škôl – základných, gymnázií i stredných odborných škôl. Zúčastnilo sa na ňom 5 737 15-ročných žiakov, z nich 2 654 absolvovalo elektronické testovanie, vyše tisíc žiakov bolo zapojených do testovania fi nančnej gramotnosti. Ďalšie testovanie PISA 2015 sa uskutoční už len v elektronickej podobe.
ZDROJ: NUCEM

(Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda)

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #žiaci #PISA #OECD #gramotnosť #vedomostná úroveň
Flowers