Politikom, sudcom ani prokurátorom platy nezvýšia

Argumentom politikov je, že v čase pretrvávajúcej hospodárskej krízy by mali byť solidárni s občanmi. Už piaty rok politici pravidelne tesne pred rokovaním o štátnom rozpočte vedú rozpravu o svojich platoch a tiež o tom, ako by mali byť spravodlivo odmeňovaní. Tak to bolo aj teraz, čo viacerí označili za nedôstojné a volajú po novej zákonnej úprave.

„Rešpektujeme doterajšiu prax. Z dlhodobej perspektívy s tým však treba v budúcich rokoch niečo robiť. Už to stráca logiku po piatich rokoch u poslancov a po dvoch rokoch u sudcov,“ mienil predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Robert Madej zo Smeru.

Zmrazenie príjmov ústavných činiteľov prešlo hladko. Zo 137 prítomných hlasovalo za 127 poslancov. Proti bola len Monika Gibalová z KDH. „Nepomýlila som sa, je to môj osobný protest,“ poznamenala. Považuje totiž za populizmus, že sa zmrazujú platy poslancom, hoci viacerí z nich sedia na niekoľkých stoličkách a poberajú niekoľko platov.

Príjmy sa teda podľa schválenej novely nezmenia poslancom, prezidentovi, členom vlády, predsedovi, podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, generálnemu prokurátorovi a verejnému ochrancovi práv. Plat bratislavského poslanca je necelých 3 350 eur mesačne v hrubom a mimobratislavského poslanca je takmer 3 580 eur. Odmena pre poslaneckých asistentov ani výdavky na prevádzku poslaneckých kancelárií sa nezvýšia.

Zostanú zhruba na úrovni niečo vyše 2 000 eur mesačne. Na výdavkoch štátneho rozpočtu sa prijatím zákona ušetrí 8,2 milióna eur.

Finančne sa však darí poslancom, ktorí majú viacero verejných funkcií. Starosta Starej Bystrice a poslanec Smeru Ján Podmanický priznal v súhrne príjem až niečo vyše 60-tisíc eur ročne, primátorka Humenného a poslankyňa Smeru Jana Vaľová necelých 58-tisíc eur. Poslanec KDH Július Brocka neúspešne žiadal, aby členovia parlamentu už nemali nárok na ďalší príjem, ak sú starostami, primátormi, županmi alebo členmi župných parlamentov.

Poslanci, ktorí majú viac verejných funkcií, často opakujú, že ďalší príjem venujú na charitatívne účely. „To by mohol povedať každý,“ namietal pre Pravdu Brocka. Minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru, ktorý zmrazenie platov v parlamente obhajoval, hovoril, že výčitky nie sú namieste, pretože sa zabudlo aj na poslancov opozície, ktorí majú tiež funkcie v územnej samospráve.

Už druhý rok budú zmrazené aj platy sudcovskému stavu. Vlani sa ušetrené peniaze použili na zlepšenie príjmov administratívnych pracovníkov justície. Teraz vďaka ušetreným peniazom sudcov bude nižší deficit verejných financií. Sudcom sa však pokračovanie v šetrení nepáči. Podľa prezidentky Združenia sudcov Slovenska Dany Bystrianskej štát šetrí na justícii, hoci sudcovia pracujú v neporovnateľne horších podmienkach s európskym štandardom. „Pokiaľ má poslanec dva, tri príjmy, asi sa mu jednoducho rozhoduje,“ usúdila Bystrianska. O stretnutie požiadala ministra financií Petra Kažimíra, ale nepochodila s argumentmi.

Či sa sudcovia budú dožadovať svojich práv na súde, Bystrianska nevedela povedať. „Je to individuálne právo každého sudcu,“ poznamenala. Sudcovia štrajkovať nemôžu, ale žaloby môžu byť pre nich riešením.

„Budeme rešpektovať, ak by sa sudcovia domáhali svojich práv,“ zareagoval poslanec Madej. Nespokojný sudca sa nemôže priamo obrátiť na Ústavný súd. Môže však podať žalobu na súd a ten sa môže obrátiť na Ústavný súd, keďže sa má rozhodnúť o zákone, pri ktorom je pochybnosť o jeho súlade s ústavou.

Ústavný súd v minulosti rozhodol, že oklieštenie platov sudcov nie je v súlade s ústavou, ale pripustil tiež, že sudcom je možné siahnuť na platy, ak je štát v ťaživej finančnej situácii. O trináste a štrnáste platy sudcovia neprídu.