Takéto prípadné rozhodnutie je predovšetkým v kompetencii ministra obrany. Podľa súčasného znenia zákona o Ozbrojených silách SR by ho mohol v čase jeho neprítomnosti zastúpiť člen vlády poverený premiérom, pričom by to mohol byť len niekto z trojice minister vnútra, minister spravodlivosti alebo minister dopravy.
Vláda v stredu odobrila novelu, ktorá okruh týchto možných zástupcov ministra obrany pre vydanie pokynu na prerušenie letu rozširuje na ktoréhokoľvek člena vlády, ktorého by poveril premiér. Aj podľa navrhovanej zmeny by však prioritnými zástupcami šéfa rezortu obrany pre túto prípadnú úlohu zostali spomínaní traja ministri.
Opatrenia proti narušiteľskému lietadlu by sa začali, ak by sa takýto vzdušný objekt pohyboval v našom vzdušnom priestore v rozpore s leteckým zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou. Okrem toho by nereagoval na pokyny príslušných orgánov riadenia letovej prevádzky na zmenu dráhy letu alebo na pristátie na určenom letisku alebo ohrozoval bezpečnosť a suverenitu SR.
Opatrenia by sa začali aj vtedy, ak by bolo dôvodné podozrenie, že vzdušný objekt (lietadlo) je objektom činu protiprávneho zasahovania. Prvým opatrením je, že príslušné orgány riadenia letovej prevádzky informujú o tejto skutočnosti zložku armády zabezpečujúcu nedotknuteľnosť vzdušného priestoru. Proti narušiteľovi vzdušného priestoru sa môžu použiť viaceré opatrenia: odklonenie letu, vynútenie pristátia, hrozba použitia zbrane alebo vystrelenie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov mimo narušiteľa vzdušného priestoru.
Pokiaľ z okolností jasne vyplýva, že vzdušný objekt by mal byť použitý proti životom ľudí alebo na spôsobenie obzvlášť závažného následku, možno použiť ozbrojené sily aj na prerušenie letu potvrdeného narušiteľa vzdušného priestoru, ak je prerušenie letu jediným opatrením na odvrátenie tohto nebezpečenstva.
Navrhovaná úprava zákona o ozbrojených silách rieši aj iné oblasti. Mali by sa rozšíriť možnosti použitia armády o ochranu majetku v správe ministerstva obrany. V súčasnosti je v zákone stanovené, že na zabezpečenie jednotného velenia ozbrojeným silám v čase vojny a vojnového stavu sa vytvára hlavné miesto velenia ozbrojených síl tak, že ho tvorí generálny štáb po doplnení profesionálnymi vojakmi z veliteľstiev pozemných síl, vzdušných síl a veliteľstva síl výcviku a podpory. Po novom sa majú tieto presne stanovené zložky nahradiť slovami podriadené veliteľstvá. Takáto všeobecná formulácia zohľadňuje organizačné zmeny v ozbrojených silách. Novela by mala v prípade schválenia v parlamente platiť od júna 2014.
Vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ budeme mať vyše 70 ľudí
Slovensko bude mať od polovice decembra pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ o dvoch vojakov viac, pričom v súčasnosti tam pôsobí 70 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vláda dnes odsúhlasila aktualizáciu nášho zastúpenia, ktorá umožní, aby v týchto štruktúrach pôsobilo maximálne do 74 vojakov. Výdavky, súvisiace s týmto pôsobením, sú zabezpečené z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. V roku 2013 predstavujú 7,3 milióna eur.
Slovenské zastúpenie aktualizujú už po druhý raz. Materiál reaguje predovšetkým na zmeny jednotlivých štruktúr NATO, v rámci ktorých pôsobia príslušníci našich ozbrojených síl. „Dôvodom zmeny týchto štruktúr sú racionalizačné a organizačné zmeny najmä vo veliteľskej štruktúre NATO, na základe ktorých boli zrušené niektoré prvky velenia a znížený celkový počet pozícií,“ zdôvodnili autori materiálu.
Vo vojenských štruktúrach NATO budeme mať ľudí v Medzinárodnom vojenskom štábe (IMS) v Bruseli v Belgicku a Agentúre NATO pre komunikácie a informácie (NCIA) s rovnakým sídlom. V agentúre budú naši aj v jej Programovacom centre NATO (NPC Glons) v Glonse v Belgicku.
Vo veliteľských štruktúrach NATO obsadíme posty v Najvyššom veliteľstve spojeneckých síl v Európe (SHAPE) v Monse v Belgicku ako aj v Spojeneckom veliteľstve spoločných síl (HQ JFC Brunssum) v Brunssume v Holandsku. Naši vojaci budú aj v Spojeneckom veliteľstve vzdušných síl (HQ AIRCOM Ramstein) v Ramsteine v Nemecku, Spoločnom operačnom stredisko letectva (CAOC Uedem) v Uedeme v Nemecku, na Veliteľstve Skupiny komunikačných a informačných systémov NATO (NATO CIS Group HQ Mons) v Monse v Belgicku a 3. spojovacom prápore NATO (3. NSB Bydgoszcz) v Bydgošti v Poľsku.
Veliteľské posty budeme zastávať aj na Najvyššom spojeneckom veliteľstve pre transformáciu (HQ SACT) v Norfolku v USA a jeho štábnom prvku v Európe (SEE Mons) v Monse v Belgicku. Slovensko bude mať naďalej zastúpenie vo velení Výcvikového strediska spoločných síl (JFTC Bydgoszcz) v Bydgošti v Poľsku.
Slováci sú aj v ostatných štruktúrach NATO, ktoré pôsobia na základe Protokolu o statuse medzinárodných vojenských veliteľstiev, zriadených podľa Severoatlantickej zmluvy, podpísanom v Paríži 28. augusta 1952. Je to Veliteľstvo Mnohonárodného zboru Severovýchod (HQ MNC NE Szczecin) v Štetíne v Poľsku. Okrem toho máme ľudí v centrách výnimočnosti NATO, konkrétne pre oblasť spoločnej chemickej, biologickej, radiačnej a nukleárnej obrany (JCBRN COE Vyskov) vo Vyškove v Českej republike, pre oblasť velenia a riadenia (C2 COE Utrecht) v Utrechte v Holandsku, pre oblasť spoločnej kybernetickej obrany (CCD COE Tallinn) v Taline v Estónsku, pre oblasť spravodajstva ľudských zdrojov (HUMINT COE Oradea) v meste Oradea v Rumunsku.
Slováci pôsobia aj v Spravodajskom centre (IFC Molesworth) v Molesworthe vo Veľkej Británii, na Veliteľstve špeciálnych operácií NATO (NSHQ Mons) v Monse v Belgicku, v Mnohonárodnom logistickom koordinačnom centre (MLCC Prague) v Prahe a v škole NATO (NATO School Oberammergau) v Oberammergau v Nemecku. Slovensko môže nasadzovať vojakov aj do ostatných agentúr, veliteľstiev, centier a škôl NATO. Ide o pozície klasifikované ako dobrovoľný národný príspevok do schválenia oficiálneho pridelenia členskej krajine.
Vo vojenských štruktúrach EÚ obsadzuje Slovensko posty vo výboroch a agentúrach, vo Vojenskom štábe EÚ a vojenských štruktúrach, ktoré podliehajúce Rade EÚ v Bruseli.