Zmenu prináša novela školského zákona z dielne ministerstva školstva, ktorú v stredu 81 hlasmi schválili poslanci NR SR. Novela zavádza aj minimálne počty žiakov v triedach a zvyšuje ich maximálne počty na druhom stupni a na strednej škole.
Rezort sa rozhodol uznávanie certifikátov zrušiť, „nakoľko ich poskytujú rôzne inštitúcie, ktorých úroveň nie je možné kontrolovať zo strany štátu, rovnako nie je možné kontrolovať a preverovať úroveň priebehu a administrácie skúšky“. Jazykové školy zas tvrdia, že ide o medzinárodné certifikáty, ktoré majú u zamestnávateľov vyššiu váhu než slovenská maturita. Aj keď sa v marci 2014 ruší možnosť uznávania certifikátov, niektorí študenti s platnými certifikátmi sa budú môcť maturite z cudzieho jazyka vyhnúť. Pôjde o tých, ktorí si svoje certifikáty stihnú dať uznať do konca februára 2014.
Po protestoch verejnosti ministerstvo zmiernilo pôvodne plánované zvýšenie počtov žiakov v triedach. V novele navrhovalo, aby v triedach prvého stupňa mohlo byť maximálne 28 žiakov. Napokon počty žiakov v triedach prvého až štvrtého ročníka nemení, strop pre prvý ročník je 22 žiakov, pre druhý až štvrtý ročník základných škôl 25. Od januára 2014 sa však zvyšujú maximálne počty žiakov na druhom stupni, a to z 28 na 29 a v strednej škole z 30 na 31. V triede, v ktorej sú žiaci dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy, môže byť maximálne 24 žiakov. Hromadnú pripomienku proti zvyšovaniu počtu žiakov podpísalo asi 3000 ľudí.
Novinkou sú minimálne počty. V triedach prvého ročníka bude musieť byť aspoň 11 žiakov, v triedach druhého až štvrtého ročníka 13 a na druhom stupni 15 žiakov. V stredných školách bude musieť byť v triede aspoň 17 študentov. Minimálne limity v triedach sa majú zavádzať od septembra 2015. Zriaďovateľ základnej školy môže v osobitných dôvodoch určiť aj nižší počet žiakov v triede, než stanovuje zákon. Urobiť tak môže napríklad v prípade, keď je znížená dostupnosť žiakov do školy.
Schválením pozmeňujúceho návrhu Ľubomíra Petráka zo Smeru-SD poslanci na dva roky odložili opatrenie, na základe ktorého môže ísť na osemročné gymnáziá len päť percent piatakov. Opatrenie by spôsobilo problémy najmä v Bratislavskom kraji, kde je veľa osemročných gymnázií. Po prepočte na počet piatakov by sa v tomto školskom roku mohlo prihlásiť na každé osemročné gymnázium v Bratislavskom kraji len sedem či osem žiakov. Podľa riaditeľov by to bolo finančne neudržateľné. Obmedzenie pre prijímanie na gymnáziá zaviedol ešte exminister školstva Ján Mikolaj, bývalý minister Eugen Jurzyca však posunul jeho účinnosť.
Opozičný poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ) presadil zredukovanie pedagogickej dokumentácie školy, čo má priniesť menej byrokracie pre učiteľov a riaditeľov. Vypúšťajú sa napríklad učebné plány, osnovy, ktoré sú súčasťou školského vzdelávacieho programu či vzdelávacie štandardy.
Poslanec vládneho Smeru Juraj Blanár presadil, aby mali vyššie územné celky viac času na určenie, koľko tried prvých ročníkov budú môcť otvoriť stredné školy v nasledujúcom školskom roku. V súčasnosti tak musia urobiť do konca septembra, po novom na to budú mať čas do konca októbra.
Rakvu málotriedok doniesli pred parlament
Malú čiernu rakvu s nápisom „malé školy“ doniesli pred parlament zástupcovia demonštrantov, ktorí nesúhlasia s rušením málotriedok, čo navrhuje minister školstva Dušan Čaplovič. Následne legitimovala nosičov truhly polícia. „Policajti si začali zapisovať ich údaje, akoby bol porušený zákon. Zákon však porušený nebol,“ povedal pre predseda strany Most-Híd Béla Bugár pričom upozornil, že ak by poslanci NR SR chceli, rakvu by pokojne mohli preniesť do vnútra. „Policajti dostali príkaz a my musíme vedieť od koho a aký a budeme to zisťovať,“ uviedol.
Jeho stranícky kolega Zsolt Simon si na oplátku zapísal identifikačné čísla policajtov, ktorí demonštrantov legitimovali. „Nielen polícia má právo kontrolovať ľudí, ale aj občania majú právo sa dozvedieť, prečo policajt koná, ako koná. Ak chcem položiť otázku ministrovi vnútra, prečo polícia takto konala, poznačil som si ich identifikačné údaje,“ povedal v stredu Simon. Podľa neho totiž dnešný postup polície bol na hrane zastrašovania.
Stredňajšiu demonštráciu pred budovou NR SR organizovali Csemadok, Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, Združenie maďarských rodičov na Slovensku, Most-Híd a Strana maďarskej komunity. Prišlo na ňu približne 350 ľudí. Podľa poslanca NR SR Árpáda Érseka (Most-Híd) nie je rušenie málotriedok dobrý signál. „Maďarskú menšinu vždy viac bolí, keď sa zruší malá škôlka alebo škola. Babičky vždy čakajú, kedy budú prváčikovia vystupovať,“ povedal s tým, že škola je jedným z pilierov inteligencie. Podľa neho sa to však netýka len škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ale aj slovenských škôl.
Érsek kritizuje, že parlament rokuje o návrhu ministra teraz, aj keď zákon má platiť od roku 2015. Od Čaploviča očakával, že spolu s oznámením o rušení škôl povie aj o zabezpečení školských autobusov pre deti. „Možno by to nemalo taký ohlas, ak by toto Čaplovič povedal,“ konštatoval. Podľa neho je psou povinnosťou politikov Most-Híd bojovať za zachovanie málotriedok a rodičia mali na výber, aby v obciach neexistovali len slovenské školy. „Je nás stále menej. Rušenie málotriedok bude mať rýchlejší dopad na asimiláciu,“ zdôraznil.
Podľa poslanca NR SR Igora Hraška (OĽaNO) rušeniu málotriedok malo predchádzať zabezpečenie dopravy pre žiakov, ktorí budú mať zrušenú školu a budú musieť dochádzať niekam inam. „To sa neudialo,“ povedal. Podľa neho ak by malo dochádzať k racionalizácii škôl, nemalo by prichádzať zhora direktívou, ale z potrieb obcí. Hraško upozornil, že školy sa nebudú rušiť len na juhu Slovenska, ale na celom území.
Občiansky aktivista Ondrej Dostál povedal, že rušenie málotriedok nemusí byť zlé opatrenie, ale nesúhlasí s postupom ministerstva školstva. „Vnímam to v kontexte centralizačných opatrení v školstve. Centralizácia nie je dobrá cesta pre školstvo,“ povedal. Podľa neho treba zachovať slobodu škôl. Ministrov návrh podľa Dostála dopadne najmä na menšinové školstvo. „Na otázky menšinovej politiky sa nemôžeme pozerať len optikou financií, pretože školstvo, kultúra a používanie jazyka sú najdôležitejšie z pohľadu zachovania etnickej identity,“ uviedol. (sita)