Autorizovaná bezpečnostná technička Zuzana Kováčová tvrdí, že ak sa nezlepší kontrola zo strany vedúcich pracovníkov, riziko úrazov bude stále vysoké.
Pri ktorých profesiách je zvýšené riziko pracovných úrazov?
Najčastejšie k pracovným úrazom dochádza v stavebníctve a potom v strojárstve. To sú asi dve najrizikovejšie pracovné odvetvia. Ale patrí tam napríklad aj stolárstvo.
Aké bývajú najčastejšie príčiny úrazov v stavebníctve?
V stavebníctve je väčšinou problémom nedostatočne zabezpečené či nesprávne postavené lešenie. Dosť často je to vina lešenárov, ktorí ho stavajú a nedbajú pri tom na bezpečnosť. Nedávajú na naň okopové lišty alebo tyčové zábradlie, ako to stanovuje vyhláška. Dôležité je potom, v akom stave sa už hotové lešenie preberá do stavebného denníka, čo robí stavbyvedúci. Je teda aj na strane zamestnávateľa, aby skontroloval, či je lešenie správne postavené a či je možné dať ho do užívania ďalším zamestnancom.
Prečo lešenári nedbajú na bezpečnosť?
Myslím si, že podceňujú školenia, kde sa to učia. Ale môže byť za tým aj ich lenivosť či pohodlnosť, že tam nedajú všetko, čo treba. Ak lešenie napríklad nie je ešte dostavané, treba dať naň výstražnú zákazovú tabuľu. Tá však často chýba a ostatní robotníci na lešenie bez obáv vystupujú.
Čo zlyháva v prípadoch pádov z výšky?
Môže sa stať, že robotníci podcenia zabezpečenie vlastnej osoby pri práci. Slúžia na to v prvom rade ochranné zábradlia či lešenia. Ak ich nie je možné použiť, napríklad pri práci na streche, zamestnanec sa musí chrániť sám, napríklad bezpečnostným lanom. Toto sa často podceňuje. Príčinou tiež môže byť odvedenie pozornosti poznámkami kolegov, ale aj náhla nevoľnosť.
Ako často musia robotníci na stavbách absolvovať kurzy bezpečnosti?
Lešenári majú lešenársky preukaz, ktorý si musia obnovovať každé dva roky. Ak ide o prácu vo výškach, jedenkrát za rok musia byť pracovníci školení pre prácu vo výškach. Musia mať aj lekárske potvrdenie.
Môže sa stať, že školenia obídu alebo ich zamestnávateľ nevyžaduje?
Problém je v tom, že niektorí robia školenia len papierovo. Povedia si, že minulý rok sme to predsa urobili, tak načo zase to isté? Na papier školitelia napíšu len mená a zamestnanci sa podpíšu. Na školiteľov však tlačia aj samotní zamestnávatelia, ktorí im vravia, že načo majú držať ľudí osem hodín, veď oni už vedia, ako majú čo postaviť. Je to začarovaný kruh.
Dá sa úrazom predchádzať?
Najdôležitejšie je, aby prácu po zamestnancoch kontrolovali aj zamestnávatelia. Bezpečnosť stojí v prvom rade na vedúcich pracovníkoch. Tí totiž často zastávajú názor, že prehnané bezpečnostné opatrenia netreba, a keď má vedúci takýto postoj, ako ho môže mať podriadený robotník iný? Jednoznačne musí byť lepšia kontrola zo strany zamestnávateľa.