Vplyv rodinných pomerov na žiaka je spomedzi 34 krajín OECD na Slovensku najvyšší. Testy napísali lepšie tie deti, ktorých rodičia si môžu dovoliť internet či iné technické vymoženosti. Odborníci tvrdia, že slabé výsledky žiaka nemusia odrážať jeho zázemie doma. Podľa nich ide o kombináciu viacerých faktorov.
Na úzku súvislosť výsledkov 15-ročných detí v škole so situáciou rodiny poukázalo medzinárodné testovanie PISA zverejnené tento týždeň. Dotazníky v testoch sa zamerali aj na pomery v rodinách. Ukázalo sa, že vplyv sociálno-ekonomického zázemia žiakov je u nás ešte vyšší ako pred troma rokmi a dokonca jeden z najvyšších spomedzi krajín OECD. „Slovenský školský systém nedokáže zmierňovať rozdiely medzi žiakmi podmienené ich sociálnym a ekonomickým zázemím,“ píšu autori správy. Podľa výsledkov PISA sa však Slovensko umiestnilo pod priemerom krajín OECD v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti.
Pomenovať príčinu, prečo sa rozdielna úroveň rodín odráža na výsledkoch žiakov čoraz viac, je podľa sociologičky z Inštitútu pre výskum práce a rodiny Barbory Holubovej ťažké a vyžadovalo by si to podrobnú analýzu testovaných žiakov. Tvrdí však, že vina by sa nemala hádzať na rodičov, ktorí sú už aj tak v zložitej situácii. „Nemyslím si, že všetko je len v rukách rodičov, a to na základe ich horšej situácie,“ vraví Holubová.
Výsledky PISA
Vplyv sociálno-ekonomického zázemia na výsledky žiakov v škole
- krajiny s nadpriemerným vplyvom – Slovensko, Čile, Maďarsko, Nový Zéland, Portugalsko, Luxembursko, Dánsko
- krajiny na úrovni priemeru OECD – Izrael, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Česko, Grécko, USA, Belgicko, Španielsko, Slovinsko, Turecko, Veľká Británia, Švajčiarsko, Holandsko
- krajiny s podpriemerným vplyvom – Austrália, Mexiko, Švédsko, Taliansko, Kórea, Japonsko, Kanada, Estónsko, Fínsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko
Podľa nej hrá dôležitú úlohu aj schopnosť štátu riadiť školy. Tie sú totiž z hľadiska počítačov, modernej techniky či iných pomôcok nevyrovnané. Horšie vybavené školy akoby nedokázali zlomiť pokračovanie zlej východiskovej situácie, ktorú majú niektoré deti. „Ak máme závislosť od prostredia, treba ešte viac klásť dôraz na to, aby všetky deti mali takú istú východiskovú čiaru. Možno aj dočasnými vyrovnávacími opatreniami pre školy v regiónoch, ktoré sú na tom horšie,“ vraví. Ak napríklad dieťa nemá doma počítač pripojený na internet, úlohou štátu a jeho politiky by teda malo byť, aby sa k nemu mohlo dostať aspoň v škole.
Riaditeľka ZŠ v Hliníku nad Hronom Viera Kubičková poukazuje na to, že ak aj škola aktivity navyše ponúka, nie vždy je záujem. „Ponúkame zaujímavé krúžky, aj vzdelávacie, aj iné. Kým však o športové záujem je, o cvičenia zo slovenčiny alebo matematiky už veľmi nie,“ hovorí Kubičková. Dodáva, že v niektorých prípadoch zlyháva spolupráca rodiny so školou. „Ak žiaci nie sú doma vedení k vzdelávaniu a ani zo strany rodičov nie je veľký záujem, či už z nedostatku času, alebo nesprávneho postoja, škola veľa nezmôže,“ podotkla riaditeľka.
Predsedníčka združenia samosprávnych škôl Alena Petáková si však nemyslí, že by sa finančná situácia rodín odrážala na bežných žiakoch vo zvýšenej miere. „Vieme o mnohých rodinách, ktoré sú v hmotnej núdzi alebo sú na tom finančne zle a ich deti dosahujú dobré výsledky v škole. Rodičia si totiž často práve vtedy uvedomujú, že vzdelanie je potrebné,“ mieni Petáková. Poukázala na druhú skupinu rodín v hmotnej núdzi, ktorá býva v osadách. Tam podľa nej rodičia deti nevedú k tomu, aby mali chuť sa vzdelávať.
Skúsenosti s takýmito rodinami má riaditeľ Základnej školy v Spišskom Podhradí Ján Jurečko. Stretáva sa s nezáujmom žiakov zo sociálne znevýhodnených skupín, ktorí majú obrovské počty vymeškaných hodín. K pravidelnej dochádzke ich nevedie rodina ani okolie. V ich prípade však podľa riaditeľa zlyháva aj štát, ktorý neberie do úvahy špecifiká týchto skupín. „Rómovia prichádzajú do prvého ročníka ako inojazyční a v treťom ročníku im ešte pridávame ďalší cudzí jazyk. Napríklad pri zadaniach z matematiky by možno aj vedeli vyriešiť úlohu, ale nerozumejú dobre ani zadaniu,“ tvrdí.
Ako sa k problému postaví ministerstvo školstva, jeho šéf Dušan Čaplovič zatiaľ nepovedal. Výsledky testovania PISA komentoval v parlamente tak, že má obavy, aby slovenskí žiaci nedopadli v ďalších porovnaniach ešte horšie. Na otázky Pravdy k opatreniam, ako tomu predísť, však rezort neodpovedal. Opozícia ho už vyzvala, aby riešenia prišiel predstaviť školskému parlamentnému výboru.
Podľa PISA vo vedomostiach zaostávajú všetky typy škôl. Najvýraznejší prepad zaznamenali stredné odborné školy s maturitou, kde až 64 percent žiakov nezvládlo ani základné úlohy z matematiky. Zaostali však aj osemročné gymnáziá, ktoré nezvládali najmä matematickú časť.
Deťom sa treba venovať, hovorí psychologička
Deti, ktoré využívajú internet a ďalšie technické vymoženosti, sa mimovoľne učia oveľa rýchlejšie ako ich rovesníci, ktoré tieto možnosti nemajú. Tým by to preto mali vynahradzovať rodičia a dávať im podnety, o ktoré prichádzajú, hovorí detská psychologička Daniela Bolgáčová. Školám totiž podľa nej na vyrovnávanie rozdielov medzi rodinami chýbajú prostriedky.
Ako si vysvetľujete výsledky testov PISA, podľa ktorých má na Slovensku sociálno-ekonomické zázemia dieťaťa čoraz väčší vplyv na jeho výkon v škole?
Je nutné pripustiť, že dieťa, ktoré má dobré sociálno-ekonomické zázemie, má oveľa viac podnetov ako iné deti. Má možnosť získavať nové informácie cez internet, rôznymi technickými vymoženosťami a celkovo má tých možností veľmi veľa. Tieto podnety sú preň úplne samozrejmé a ani si neuvedomuje, na čo všetko vďaka nim prichádza. To ho posúva dopredu.
Čo však môžu robiť rodiny, ktoré sú na tom horšie?
Tam, kde tieto možnosti v rodine nemajú, je veľmi dôležitá komunikácia s dieťaťom. To znamená vysvetliť, povedať, porozprávať sa či doplniť informácie, ktoré dieťa zaujímajú. Túto úlohu v rodinách vždy plnili starí rodičia, ktorí deti poučovali a odovzdávali im určité vedomosti, čo dnes úplne neplatí.
Pociťujú deti tieto nedostatky? Uvedomujú si aj to, že za inými zaostávajú?
Vo všeobecnosti nie. Veľmi dôležitým momentom je však situácia v škole, keď sa deti medzi sebou vyťahujú, že jeden niečo má a druhý nie. Aj to musíme vysvetľovať. Treba si uvedomiť, že nie je podstatné len to materiálne, čo máme alebo nemáme, ale úplne iné veci. Do úvahy tiež musíme brať otázku regiónov. Bratislava a všetky veľké mestá majú podmienky pre mimovoľné vzdelávanie úplne iné ako sú v okrajových oblastiach miest či na vidieku, nehovoriac o ekonomicky slabých regiónov. V tých je možností žalostne málo.
Nemala by teda v týchto prípadoch pomáhať aj škola?
Mala, no školy na to nie sú celkom vybavené. Momentálne je veľký boom, že by mali byť všetky vybavené internetom. Super, výborne, súhlasím s tým. Problém však je, že školy dnes nemajú ani na prirodzené prežitie, teda aby kúrili a platili svoje nevyhnutné platby. Deťom by pomohli aj školské kluby alebo centrá, kde by mali to, čo nemajú doma. Vidím to však ako nadstavbu, ktorá by bola ideálna, no nie vždy sa to dá.