Deklaroval, že zámerom stratégie nie je vyvolávať spoločenské napätie, ale, naopak, ho odstraňovať posilňovaním štandardov ľudskoprávnej ochrany prislúchajúcej každému bez rozdielu.
V tejto súvislosti poukázal na polaritu a nejednoznačnosť vnímania ľudských práv v SR. „Aj keď na úrovni legislatívneho zabezpečenia ich ochrany patríme k najvyspelejším krajinám Európy a sveta, ich praktické napĺňanie má stále svoje rezervy,“ podčiarkol, pričom upozornil na fakt, že ženy, Rómovia či osoby staršie ako 50 rokov nemajú pri prístupe na pracovný trh rovnaké šance ako ostatní.
Lajčák tiež dôrazne odmietol akékoľvek spochybňovanie úmyslov vlády pri príprave stratégie, vulgarizovanie jej obsahu alebo jej zjednodušovanie na jednu či dve kontroverzné témy. Vyzval na diskusiu v konštruktívnej a tolerantnej atmosfére, a nie vo forme vyhlásení či otvorených listov, ktoré polarizujú spoločnosť. „Za také považujem aj nedávny Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska, ktorý podľa môjho názoru nešťastnou formou reaguje na prebiehajúcu ľudskoprávnu diskusiu,“ upozornil.
Poukázal aj na štvrtkový otvorený list niektorých ľudskoprávnych aktivistov, ktorí odmietli jeho pozvanie na slávnostný galakoncert spojený s udeľovaním ceny za významný prínos v oblasti ľudských práv. „Otvorené listy posielame tam, kde nefunguje komunikácia. V slušnej spoločnosti sa na pozvanie neodpovedá otvoreným listom. Nemôžeme kritizovať demagógiu a utiekať sa k demagógii. Ak žiadame toleranciu, mali by sme byť schopní toleranciu demonštrovať v prvom rade my sami. To všetko mi chýbalo,“ adresoval signatárom listu.
Záverom konštatoval, že Slovensko má z pohľadu ľudskoprávnej politiky pred sebou ešte veľa práce, napríklad aj v zásadnom zlepšení všeobecnej vymožiteľnosti práva.
Chýba mi mobilizácia demokratickej spoločnosti proti extrémizmu, tvrdí Lajčák
Lajčákovi chýbala po víťazstve Mariana Kotlebu v regionálnych voľbách hlbšia analýza, ktorá by sa povzniesla nad štandardné obviňovanie medzi ľavicou a pravicou, ako aj mobilizácia demokratickej spoločnosti proti extrémizmu.
„Napriek legitímnosti jeho víťazstva si značná časť spoločnosti na Slovensku kladie otázku ako je možné, že k takému niečomu vôbec prišlo,“ poznamenal. Ako pripomenul, rast popularity lacných riešení, ktoré ponúkajú extrémistickí jednotlivci alebo zoskupenia nie je iba domácim fenoménom, ale dá sa sledovať napríklad v Maďarsku, Grécku, ako aj v iných európskych krajinách.
Lajčák nepochybuje o úprimnosti prekvapenia a zdesenia, ktoré nastali na Slovensku po oznámení výsledkov volieb. Podľa neho príčiny, ktoré k víťazstvu Kotlebu viedli, sú sociálnoekonomická kríza, strata dôvery v tradičné inštitúcie a túžba po okamžitej zmene.