Silný vietor, ktorý v piatok vyvracal stromy pri Hriňovej, zablokoval plavbu pri Vodnom diele Gabčíkovo a ochromil diaľnicu pod Tatrami, ustane až v nedeľu. Od utorka sa treba pripraviť na tuhšie nočné mrazy, v druhej polovici budúceho týždňa sa mierne oteplí.
Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na sobotu výstrahu 2. stupňa pred silným vetrom pre severnú časť stredného Slovenska, potrvá až do večera. Hrebeňmi Nízkych, Vysokých a Západných Tatier a pohoriami na Orave, v Liptove, tiež pri Žiline a Martine sa preženie víchrica, ktorá môže v nárazoch dosiahnuť rýchlosť až 120 kilometrov za hodinu.
Nižšia výstraha 1. stupňa platí do 20.00 aj pre juhozápadné Slovensko, kde môže byť rýchlosť vetra v nárazoch až 90 kilometrov za hodinu. Celú sobotu bude premenlivá oblačnosť so snehovými prehánkami. Teplota cez deň vystúpi na 0 až 5 stupňov, na severe od –5 do 0 a na horách vo výške 1 500 metrov bude –10 stupňov.
V nedeľu sa podľa meteorológa SHMÚ Miroslava Šingera vietor zmierni. „Bude fúkať väčšinou už len západný, s rýchlosťou do 20 kilometrov. Denná teplota bude –1 až 4 stupne, na severe –3. Očakávame premenlivú oblačnosť a menej snehových prehánok ako v sobotu,“ povedal Šinger. V pondelok bude veľká oblačnosť so snežením, v polohách do 600 metrov sa môže objaviť dážď so snehom, teplota cez deň vystúpi na 1 až 6 stupňov. Od utorka zosilnejú nočné mrazy na nula až –5, v stredu bude nočná teplota od –5 do –10, počasie bude bez zrážok, snehové prehánky sa objavia len výnimočne. Vo štvrtok sa mierne oteplí.
Silný vietor súvisí s orkánom Xaver. Európa pritom už jeden orkán v tomto roku zažila, a to 15. marca. Vtedy búrka prechádzala cez Balkán a Karpaty a oveľa silnejšie zasiahla aj Slovensko. Priniesla výrazné a nečakané ochladenie. Treťou silnou búrkou, ktorá sužovala starý kontinent, bol Christian, ktorý prechádzal 28. októbra podobou dráhou ako Xaver.
Podľa klimatológa Pavla Matejoviča sa podobné javy môžu túto zimu a na jar v budúcom roku zopakovať. „Sú také predpoklady, veľa však závisí od toho, akou dráhou sa vyberú. Jedna podobná cyklóna sa teraz zrejme vytvorí východne od Spojených štátov amerických, no bude putovať pravdepodobne niekde na Island alebo Grónsko,“ dodal klimatológ.
Matejovič spomenul podobné ničivé búrky z minulosti. Najhoršia bola z 1. februára 1953, keď sa v Holandsku a Anglicku pretrhli hrádze a zahynulo 2¤100 ľudí. Nové hrádze by už takéto nešťastie nemali dopustiť a mali by uchrániť pobrežné oblasti pred ničivou silou obrovských vĺn. Búrky ako Xaver, ktoré ovplyvňujú aj Slovensko, v posledných rokoch naberajú na sile.
„Vplyvom všeobecného rastu teplôt na Zemi sa zvyšuje energetický potenciál takýchto hlbokých tlakových níží. Čím viac energie sa do systému vloží, tým viac energie sa môže premeniť na kinetickú energiu,“ upozornil Matejovič. K orkánom podobným Xaverovi môže podľa neho dochádzať častejšie, preto treba do budúcnosti rátať najmä s komplikáciami v cestnej, železničnej, leteckej aj lodnej doprave.