Táto infekčná choroba je nebezpečná a smrteľná vtedy, ak prepukne do epidémie. Znížiť počet pacientov s čiernym kašľom by pomohlo povinné očkovanie dospelých. O tom sa zatiaľ neuvažuje. Kým v roku 2008 evidovali lekári približne len sto chorých, o dva roky neskôr ich už bolo tisíc štyristo, odvtedy sa túto chorobu nedarí utlmiť. Každý rok sa vyskytne asi tisíc prípadov. Od začiatku roka bolo na Slovensku hlásených 872 ochorení. Prevenciou proti tejto chorobe je očkovanie, ktoré je povinné len pre deti.
Jedným z dôvodov, prečo choroba neustupuje, je, že po rokoch prestáva účinkovať ochranná látka vakcíny. Čierny kašeľ je oproti bežnému silnejší, má horší priebeh, liečba je náročnejšia a trvá aj niekoľko týždňov.
„Imunita získaná po očkovaní v dospelosti významne klesá a nedosahuje ochrannú hladinu protilátok a tento fakt spôsobil, že adolescenti, mladí dospelí a staršie osoby, ktoré boli očkované od roku 1958, sa stávajú vnímavými pre ochorenie na čierny kašeľ,“ vysvetľuje dôvody narastajúceho počtu prípadov čierneho kašľa hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Skalická.
Nárast počtu prípadov tohto infekčného ochorenia sa podľa úradu hlavného hygienika netýka iba Slovenska, ale aj ostatných európskych krajín a dôvody, prečo to tak je, sa hľadajú. „Súčasné sledovanie čierneho kašľa nedáva na túto otázku jasnú odpoveď. Môže ísť o pokles imunity alebo dôvodom môže byť aj pôvodca baktérie Bordetella pertussis, ktorého mikrobiologické vlastnosti sa menia, prípadne ďalšie dôvody, ktoré bude potrebné prostredníctvom zvýšeného pozorovania tohto ochorenia hľadať,“ dodáva Skalická.
Chorobnosť sa podľa Skalickej posúva do vyšších vekových skupín, ochorenie zostáva často nediagnostikované a tieto osoby šíria nákazu vo svojom okolí, najmä na novorodencov a dojčatá do veku, kým ešte nemajú podané všetky dávky vakcíny proti čiernemu kašľu.
„Čierny kašeľ je akútne respiračné ochorenie, prejavuje sa ako bežný kašeľ, je však oveľa výraznejší, silnejší, spojený s pískaním aj vracaním a zvyčajne bežná liečba nezaberá, to znamená, že niektoré antibiotiká nepomáhajú,“ hovorí pediater Mário Moro. Liečba je preto podľa neho preto komplikovanejšia a trvá aj niekoľko týždňov.
Najúčinnejšou prevenciou podľa lekárov je očkovanie. „Je povinné u dojčiat a vykonáva sa spolu s očkovaním proti záškrtu, tetanu, hemofilovým invazívnym infekciám a vírusovej hepatitíde typu¤B. Preočkovanie sa vykonáva u detí v 6.¤roku a od roku 2010 sa zaviedlo aj povinné preočkovanie v 13.¤roku života spolu s očkovaním proti záškrtu, tetanu a detskej obrne,“ uvádza pneumológ Pavel Oravec.
Očkovanie dospelých proti čiernemu kašľu u nás nie je povinné a preto ho zdravotná poisťovňa uhrádza len čiastočne. „Cena celej vakcíny je približne 15 eur, z toho 10 eur si musí doplatiť pacient,“ uvádza lekárnik Ondrej Súkeľ. Na Slovensku je pre dospelých dostupná vakcína proti tetanu a záškrtu, ktorá obsahuje aj zložku proti čiernemu kašľu. Skalická dodáva, že ak sa epidemiologická situácia vo výskyte čierneho kašľa nebude vyvíjať dobre, bude sa uvažovať aj o zavedení povinného alebo odporúčaného preočkovania dospelej populácie. „V súčasnosti však v legislatívnom procese nie je návrh takejto zmeny,“ podotkla Skalická.
Pavol Trnovec zo spoločnosti GlaxoSmithKline, ktorá vyrába očkovacie látky proti čiernemu kašľu, uvádza, že spotreba vakcín mimo povinného očkovania je za posledné tri roky viac-menej konštantná. „Len niekoľko krajín pristúpilo k očkovaniu dospelých, a to pravidelne, podľa dosiahnutého veku, napríklad v USA, alebo, ak sa osoba nachádza v blízkosti novorodenca – otec, matka, starí rodičia – napríklad vo Francúzsku. V ďalších krajinách je toto očkovanie dobrovoľné,“ povedal Trnovec.
Ak by aj záujem dospelých o očkovanie stúpol alebo by hrozila epidémia, ľudia sa nemusia k vakcínam dostať. Tie sa totiž objednávajú vopred. Výrobná doba vakcín je podľa Trnovca približne 100 dní, v prípade zvýšenej potreby by vedeli zabezpečiť dostatočné množstvo vakcín. Museli by však byť včas, minimálne šesť mesiacov dopredu, o tom informovaní.
Od začiatku roka bolo na Slovensku hlásených 872 ochorení. Zvýšený výskyt ochorení na čierny kašeľ postihuje všetky kraje Slovenska. Najviac prípadov čierneho kašľa je v Bratislavskom kraji, najmenej v Žilinskom a Banskobystrickom. Rozdiely sú podľa úradu hlavného hygienika spôsobené pravdepodobne kvalitnou laboratórnou diagnostikou v Bratislavskom kraji, ako aj dobrou edukáciou všeobecných lekárov pre deti a dorast a dospelých.
Podľa pediatra Móra to môže byť aj tým, že v Bratislavskom kraji sa pohybuje oveľa viac ľudí. „Nachádza sa tu viac škôl, obchodných centier a je tu aj viac firiem, ktoré ponúkajú prácu, a tak je aj vyššia pravdepodobnosť nákazy,“ dodáva.
Koho najviac ohrozuje
Čierny kašeľ je akútne ochorenie, ktoré postihuje dýchacie cesty. Ochorenie spôsobuje baktéria a prenáša sa kvapôčkovou infekciou. Najskôr sa prejavuje miernym pokašliavaním, nádchou a zvýšenou teplotou. Neskôr sa kašeľ mení na silný dráždivý, záchvatovitý, niekedy aj s pískaním a vracaním, hlavne u detí. Záchvaty sa počas dňa opakujú, vyskytujú sa aj v noci.
Kašeľ zvyčajne trvá aj niekoľko týždňov. U malých detí a seniorov môže mať ťažší priebeh. Čierny kašeľ sa lieči antibiotikami. Hospitalizácia je nutná zvyčajne pri deťoch. Trvá priemerne jeden týždeň, samotná liečba aj niekoľko týždňov. Pri potvrdení ochorenia u detí lekári odporúčajú liečiť aj ostatných členov rodiny. Čierny kašeľ oslabí organizmus a môže otvoriť cestu aj ďalším infekciám, najmä ťažkému zápalu pľúc, čo môže mať až fatálne následky.
Táto choroba je najviac nebezpečná pre najmenšie deti, ťažký priebeh má aj u seniorov. Najlepšou prevenciou je očkovanie. Pred zavedením očkovania sa ochorenie vyskytovalo epidemicky a bolo sprevádzané vysokou smrtnosťou (ročne 100 úmrtí).