„Veľmi dôležité je, predtým než uvedieme tento zákon do parlamentu, identifikovať koľko takých pozemkov je, kto konkrétne vlastní tieto pozemky, aké sú výmery týchto pozemkov, kto je ich vlastníkom, potom môžeme nastaviť legislatívu,“ uvádza Pollák. Všetky náklady spojené s identifikáciou vlastníkov, geometrickými zameraniami či zo zmenami územných plánov budú hradené s európskych fondov.
Z rómskej reformy bol zatiaľ po roku schválený zákon o hmotnej núdzi, ktorý je podľa Polláka najvýznamnejším krokom, ktorý sa v tejto problematike podarilo urobiť. „Zákon o hmotnej núdzi obsahuje tri z desiatich základných pilierov celej reformy,“ uvádza Pollák. V oblasti vzdelávania sa podľa neho podarilo dostať za peniaze z eurofondov 3-tisíc rómskych detí do materských škôl a vyskúšali nové modely výstavby škôl – tzv. kontajnerových škôl. Vytvorilo sa tiež 590 pracovných miest.
„Všetky tieto miesta súvisia s výkonom terénnej práce priamo v rómskych komunitách, či už je to pozícia zdravotného asistenta, alebo asistenta učiteľa v materských školách. V súčasnosti sa vyhodnocuje projekt rómskych občianskych hliadok, ktorý by v priebehu pár týždňov mal byť uzatvorený,“ konštatuje Pollák. V praxi by tak malo asi 300 ľudí dohliadať na bezpečnosť ľudí vo vnútri komunity, ako aj smerom von.
Europoslanec Boris Zala (Smer) na sobotňajšom straníckom sneme povedal, že ak bude slovenská vláda prijímať významné opatrenia na riešenie problémov s neprispôsobivými komunitami, nenarazí na vážnejší odpor zo strany Európskej únie. „Sú tu citlivé otázky, jednou z nich je práve cigánska otázka. Nebojme sa veci pomenovať správnym spôsobom,“ povedal Zala.
Klára Orgovánová z Rómskeho inštitútu uvádza, že rómska reforma sa mala začať pozitívnymi a rozvojovými opatreniami, akými sú vzdelávanie a bývanie. „Začalo sa represívnymi opatreniami, ktoré iba zhoršia situáciu tých ľudí, ktorých sa majú tieto opatrenia týkať, nemyslím si, že naladia ľudí na to, aby boli otvorenejší na tie pozitívne opatrenia,“ konštatuje Orgovánová. Európa je podľa Orgovánovej k riešeniu rómskych otázok otvorená, v štrukturálnych fondoch sú financie, ktoré sa dajú využiť, a je úlohou vlády a ministerstiev, aby tieto peniaze dobre naplánovala na obdobie 2014 – 2020.
„Doterajšie kroky vlády však o tom nesvedčia, pretože úradu splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku nedali ani koordinačnú pozíciu a nedali mu pozíciu sprostredkujúceho orgánu,“ tvrdí Orgovánová a dodáva, že ak by splnomocnenec získal tieto pozície, tak by mohol robiť výzvy, a projekty by mohli byť účelnejšie.