Spustia povodňové mapy protesty?

Mapy, podľa ktorých bude možné presne určiť záplavové územia, sú už hotové. Vodoshopodári ich pripravovali tri roky. Obciam pomôžu usmerniť výstavbu v rizikových lokalitách. Tie sa však po zverejnení máp obávajú protestov majiteľov pozemkov, ktoré v nich budú zaznačené.

09.12.2013 13:00
debata (13)
zväčšiť Geografické oblasti s potenciálne významným...
Geograficke oblasti, povodňové mapy, Slovensko Geografické oblasti s potenciálne významným rizikom.

Odborník na reality tvrdí, že o nehnuteľnosti v záplavových oblastiach nebudú mať kupci záujem. Aké veľké riziko záplavy hrozí v tej-ktorej lokalite, môžu dnes samosprávy iba odhadnúť podľa vyznačeného inundačného územia v územných plánoch. Tie však takmer vôbec nezohľadňujú hrozby povodní, niektoré obce rizikové územia v plánoch ani nemajú.

Ak tam aj sú, starostovia často nedokážu zabrániť ľuďom v kritickej lokalite stavať. Zmeniť to majú práve povodňové mapy. Tie obce zapracujú do územného plánu a potom budú mať jednoznačnú právomoc výstavbu zakázať. Príprava máp podľa európskej smernice, ktorú vláda prijala v roku 2010, trvala vodohospodárom tri roky a zahŕňa 559 oblastí. Spolupracovali pri tom aj s obcami, ktoré im dodali svoje územné plány.

Mapy povodňového ohrozenia budú zobrazovať rozsah záplav s pravdepodobnosťou ich výskytu priemerne raz za päť rokov až raz za 1 000 rokov. „Na Slovensku bolo identifikovaných 559 geografických oblastí pri vodných tokoch dĺžky 1 286,5 km, z toho je 378 oblastí, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko a 181 oblastí, v ktorých možno predpokladať jeho pravdepodobný výskyt,“ uviedol hovorca envirorezortu Michal Cákoci. Vodohospodári majú mapy už hotové, potrvá ešte tri mesiace, kým sa dostanú do rúk starostom. Najprv ich musia predložiť envirorezortu. Okrem obcí ich dostanú aj župy. Verejnosti budú sprístupnené na webovej stránke ministerstva. Potenciálni záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti si potom ľahko overia, či sa nenachádza v záplavovom území.

Podpredsedníčka ZMOS-u Viera Krakovská tvrdí, že pred zapracovaním máp do územných plánov by sa starostovia mali najprv s vodohospodármi stretnúť. „Bez rokovania to nepôjde, pretože obce ako dotknuté orgány sa k tomu musia vyjadriť. Rizikové územia môžu zasahovať aj do súkromných pozemkov, k čomu má potom právo sa vyjadriť aj konkrétny vlastník,“ hovorí Krakovská. Podľa nej môže vzniknúť problém, ak majiteľ nebude súhlasiť s tým, aby sa jeho pozemok ocitol v rizikovom území. Preto je potrebné, aby obce vedeli, ako v takom prípade postupovať.

Podľa odborníka na reality Ľudovíta Kardoša budú domy v problémových lokalitách čeliť zníženému záujmu kupcov. „Ak sa kupujúci dozvie, že nehnuteľnosť má takýto hendikep, určite stratí záujem. Ak ju bude chcieť napriek tomu kúpiť, či už z nejakého emočného hľadiska, že tam vyrastal, bude môcť vyjednávať o cene a znížiť ju aj o 50 percent. V jej cene totiž musí byť premietnuté riziko,“ vysvetľuje Kardoš.

Na rozdiel od zníženia kúpnej ceny sa poistky nemusia okamžite zvyšovať. „Každá poisťovňa bude zvažovať, či ich použije na ohodnocovanie rizika. Okrem toho niektoré poisťovne už aj dnes používajú mapy, ktoré kúpili od komerčných subjektov, čiže oficiálne mapy budú pre nich len ďalšou možnosťou, ako si overiť riziko v danej oblasti,“ hovorí generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková.

O zverejnené povodňové mapy sa poisťovne budú podľa nej zaujímať, ale zmeny vo výške poistného neurobia hneď. Môžu ho zvýšiť časom, o koľko, bude podľa nej závisieť od individuálnych okolností. Pre veľké poisťovne, ktoré pôsobia v rámci celej Európy, podľa nej nebude zaujímavé dvíhať poistky na malé nehnuteľnosti na východnom Slovensku.

Obce, ktoré ohrozujú časté záplavy, sa máp už nevedia dočkať. Starostka Devína Ľubica Kolková tvrdí, že bez nich nedokáže účinne zabraňovať výstavbe v častiach, ktoré bývajú zaplavené vodou. „Krátko po tohtoročných júnových povodniach som mala na stole dve žiadosti na povolenie výstavby na Devínskej ceste, ktorá bola zaplavená najviac. Ľudia si myslia, že keď domy technicky zabezpečia pred povodňami, nehrozí im žiadne riziko. Ak prinesú všetky povolenia v poriadku, nemám šancu tomu zabrániť,“ vraví.

V meste Svidník si pre časté záplavy rieky Ondava vyhotovili už pred časom vlastnú mapu. „Keď sme vyhodnocovali povodňové stavy, vypracovali sme provizórnu mapu, kým nedostaneme tú oficiálnu. Vďaka nej poznáme zoznam firiem a pozemkov, ktoré sú ohrozené záplavami a môžme sa potom lepšie pripraviť na prípadné povodne,“ vysvetľuje vedúci úseku civilnej ochrany Vladimír Popik.

Rezort životného prostredia upozorňuje, že kým obce mapy zapracujú do územných plánov, môže to nejaký čas trvať. Preto každý, kto chce stavať, by si mal vopred zistiť o pozemku čo najviac informácií.

Prehľad rizikových oblastí v hlavných vodných tokoch

  • Dunajec a Poprad: 31 oblastí/ 73,4 km vodných tokov
  • Morava: 51 oblastí/ 125,29 km vodných tokov
  • Dunaj: existencia významného povodňového rizika nebola určená, pretože spoľahlivú ochranu vytvára VD Gabčíkovo, protipovodňová ochrana Bratislavy a VD Nagymaros
  • Váh: 192 oblastí/ 460,05 km vodných tokov
  • Hron: 54 oblastí/ 169,65 km vodných tokov
  • Ipeľ: 9 oblastí/ 23,75 km vodných tokov
  • Bodrog: 129 oblastí/ 237,4 km vodných tokov
  • Slaná: 31 oblastí/ 57,705 km vodných tokov
  • Hornád: 57 oblastí/ 122 km vodných tokov
  • Bodva: 5 oblastí/ 17,2 km vodných tokov

    Zdroj: Ministerstvo životného prostredia SR

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #mapa #zápavové územie #vodohospodári