Procházka to uviedol v pondelok v reakcii na rozhodnutie predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer), že mimoriadne rokovanie parlamentu nebude, pretože návrh nespĺňa potrebné náležitosti.
Na zvolanie mimoriadnej schôdze je potrebných 30 poslaneckých podpisov. Opozícia však podľa Pašku dodala len 29. Tým posledným mal byť podpis Procházku. Jeho meno síce na hárku figuruje, chýba však pri ňom poslancov podpis.
„Vlastnou rukou a vlastným perom som sa podpísal na prvý riadok na tom zozname, ale čitateľne tak, aby z podpisu bolo zrejmé, kto ho robí. Hlásim sa k tomu podpisu a okrem jeho čitateľnej podoby viem, ak to bude treba, dodať aj nečitateľný podpis. Ani vo sne by mi nenapadlo, že grafologické oddelenie NR SR s tým bude mať nejaký problém,“ vyhlásil Procházka.
Nezaradený poslanec Alojz Hlina na brífingu vyzval Pašku, aby zvolal mimoriadnu schôdzu NR SR. „Pán Paška dovoľte, aby som Vás znovu požiadal, aby ste zvolali, tak ako máte, do siedmich dní, teda najneskôr do štvrtka, mimoriadnu schôdzu, ktorá sa bude týkať pôsobenia nebankových spoločností. Tých nebankových spoločností, v ktorých majú vaši čelní nominanti veľmi, ale veľmi hlboko nos napichnutý a profitujú na tom,“ zdôraznil Hlina.
Hovorca predsedu NR SR Pavol Chovanec však trvá na tom, že podľa zákona musí byť pod návrhom na zvolanie mimoriadnej schôdze vlastnoručný podpis poslanca. „Nemôže to byť len súpiska mien. Meno napísané paličkovým písmom musí byť potvrdené vlastnoručným podpisom a ten v prípade pána Procházku chýba,“ dodal v reakcii.
Opoziční poslanci na čele s Alojzom Hlinom chceli na mimoriadnom rokovaní NR SR vyjadriť znepokojenie nad situáciou v oblasti pôsobenia nebankových spoločností a enormného nárastu exekučných podaní. Zároveň chceli zaviazať vládu, aby pripravila legislatívne návrhy na riešenie tejto situácie. Podpisy dodali poslanci SaS, OĽaNO (okrem Igora Matoviča), poslanec Mosta-Híd Andrej Hrnčiar aj nezaradení poslanci združení v hnutí Nová väčšina – Dohoda.
Podľa Hlinu je aktuálna situácia v SR v oblasti pôsobenia nebankových spoločností a vývoja počtu exekučných podaní alarmujúca. A to natoľko, že sú podľa neho potrebné zásadné zmeny v legislatíve, ktorá pôsobenie nebankových spoločností a exekútorov upravuje.