Ak poľovník neloví v skupine, ale sám, nič mu nebráni v tom, aby poľoval aj v národných parkoch. Poľovníci tvrdia, že tým robia pre spoločnosť službu, pretože regulujú premnožené druhy zvierat. Ochranári by však privítali sprísnenie pravidiel pre lov v chránených územiach.
Riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba potvrdzuje, že obdobie jesene a koniec roka je hlavným obdobím poľovníckej sezóny. „Spoločné poľovačky sú okrem lovu aj príležitosťou na dodržiavanie poľovníckych tradícií a poskytujú priestor na spoločenské vyžitie. Na spoločnej poľovačke možno loviť malú zver, teda zajace a bažanty, a diviaky. Atraktívny je lov najmä na diviačiu zver, ktorá je momentálne v našich revíroch premnožená. Platí však nepísané pravidlo, že na Štedrý večer neloví nikto,“ hovorí Šuba.
Tým, ktorí by chceli loviť mimo skupiny v národných parkov, to zákon povoľuje. Musia byť len držiteľom poľovného lístka, zaplatiť poplatok majiteľovi za užívanie revíru, čo v tomto prípade platia štátu, a vypísať štandardné povolenie na poľovačku.
Podľa poľovníkov na tom nie je nič zlé. Pri love podľa Šubu dbajú na ochranu prírody a nenarušujú charakter národného parku. Problém vidí v tom, že na Slovensku sa až 43 percent plochy označuje za chránené územia, pričom priemer v krajinách Európskej únie je len okolo 11 percent.
To, že poľovníci lovia vo veľkej miere v národných parkoch, potvrdzuje riaditeľ správy TANAP-u Pavol Majko. „V národných parkoch sa poľuje všade. Ide o to, že TANAP tvoria štátne aj súkromné pozemky, na ktorých sa nachádzali revíry dávno pred vznikom národného parku a vlastníci trvajú na tom, aby výkon práva poľovníctva mohli realizovať,“ hovorí.
V prípade, ak štát dodnes neodškodnil vlastníkov pozemkov za to, že sa nachádzajú v chránených územiach s obmedzenými činnosťami, ochranári nemôžu podľa Majka pre nich žiadať zákaz poľovať vo vlastných revíroch. Dodáva, že lov zveri v rozumnej miere nemusí mať negatívny dosah na ochranu prírody. V jednom z poľských národných parkov, kde je poľovníctvo prísne zakázané, sa podľa neho pred časom premnožila jelenia zver tak, že na ňu museli poľovať zamestnanci parku. Ak by totiž nezakročili, jelene by spásli všetky lesné mladé stromčeky.
Ochranár a riaditeľ Inštitútu ochrany prírody Banská Bystrica Marián Jasík pripúšťa, že v prípade premnoženej zveri je potrebná jej rozumná regulácia, no zákaz poľovať by vo väčšine častí národných parkov mal platiť. „Medzinárodné štandardy hovoria, že minimálne 50 percent plochy národných parkov by malo byť bez zásahu, teda aj bez lovu zveri. Tam, kde sú prísne chránené územia, by sa lov nemal vykonávať a v tých menej prísnych môže byť len v rozumnej miere,“ vysvetľuje. Na to je podľa neho nevyhnutné, aby prebehla dlho očakávaná zonácia a prehodnotili sa stupne ochrany v národných parkoch.
Ministerstvo životného prostredia schválilo minulý týždeň novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má riešiť aj prehodnocovanie chránených území. Ešte predtým sa štát musí vyrovnať so súkromnými vlastníkmi pozemkov, čo bude podľa ochranárov zložitý proces. Jasík predpokladá, že prvá zonácia národného parku sa môže uskutočniť minimálne o päť rokov. Minimálne dovtedy bude lov v národných parkov povolený.