Minister vnútra Robert Kaliňák v utorok zástupcom parlamentných subjektov predložil výsledky celoeurópskej analýzy, ako jednotlivé krajiny pristupujú ku kontrole straníckych financií. „Sú štáty, ktoré majú komisiu menovanú ministerstvom vnútra, čo by asi na Slovensku neprešlo, ďalšia časť štátov má takú štandardnú úpravu ako my doteraz a päť štátov má model, ku ktorému sa blížime a je veľmi podobný tomu, čo sme navrhli,“ povedal po rokovaní.
Na stranícke peniaze by podľa návrhu rezortu vnútra dohliadala štátna komisia zložená zo 14 členov. Desať členov by mali delegovať politické strany, ktoré v posledných voľbách získali zastúpenie v parlamente, a to úmerne podľa počtu získaných poslaneckých mandátov. Počet členov štátnej komisie delegovaných politickými stranami, ktoré vytvorili vládu, sa musí rovnať počtu členov štátnej komisie delegovaných ostatnými politickými stranami zastúpenými v Národnej rade SR. Po dvoch zástupcoch by mala mať súdna moc, za najvyšší a ústavný súd, a za audítorov by boli v komisii dvaja zástupcovia Najvyššieho kontrolného úradu.
Otvorená je téma ombudsmana, ktorého do komisie navrhla SDKÚ. „Dali sme poslancom na prázdniny študijný materiál, v úvode januára sa stretneme, aby sme to uzavreli,“ konštatoval minister vnútra.
Poslanci podľa jeho slov rovnako otvorili tému zlúčenia niektorých volieb, aby sa podporila vyššia účasť občanov vo voľbách a ušetrili náklady štátu. Zlúčiť by sa v budúcnosti mohli regionálne a komunálne voľby. Naopak, Kaliňák nevidí reálne zlúčenie eurovolieb s prezidentskými voľbami.
„To by bolo pomerne komplikované, prezidentské voľby sú dvojkolové a my máme nálezom ústavného súdu stanovené, že inaugurácia prezidenta musí byť 15. júna a rozhodnuté o kandidatúre musí byť minimálne dva mesiace vopred, z tohto pohľadu sa nevieme priblížiť k májovému termínu eurovolieb,“ poznamenal Kaliňák. Rovnako by bol problém, ak by sa prezident vzdal mandátu alebo odstúpil zo zdravotných dôvodov.
Národná rada SR posunula v septembri návrhy volebných zákonov do druhého čítania. Podľa Kaliňákom predložených návrhov politické strany budú môcť na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac tri milióny eur, kandidáti na prezidenta maximálne pol milióna eur a nezávislí kandidáti na predsedov samosprávnych krajov najviac štvrť milióna eur, rovnako ako kandidáti na primátorov Bratislavy a Košíc. Všetci budú povinne zverejňovať údaje nielen o tom, koľko peňazí na kampaň minuli, ale tiež budú musieť informovať, odkiaľ peniaze majú.
Zákon zavádza tzv. transparentné účty, ku ktorým bude mať prístup verejnosť. Politické strany teda budú musieť mať peniaze určené na volebnú kampaň na osobitnom účte v banke, ktorý zriadia pre každú kampaň samostatne. Údaje z účtu povinne zverejnia na internete.