Šamko v príspevku na portáli Právnelisty.sk tvrdí, že súd nemal právomoc sa týmto prípadom zaoberať.
Jeden z bratislavských okresných súdov tento rok na jar zrušil trest dlhoročného väzenia a prepadnutie majetku, ktorý Národný súd v Prahe v roku 1947 uložil Baťovi. Proti tomuto verdiktu sa v obnovenom pojednávaní prokurátor neodvolal. Dediči Baťu potom požiadali Slovensko o vyplatenie odškodného za majetok, ktorý bol koncernu Baťa po druhej svetovej vojne zabavený na Slovensku.
Podľa Šamka obnoveniu procesu v prípade Baťu ale bránia takzvané Benešove dekréty, na základe ktorých vznikol Národný súd. Dodal, že slovenské zákony neupravujú možnosť opätovného prerokovania prípadov, v ktorých tento súd právoplatne rozhodol.
„Jedinou právnou možnosťou, ako ‚otvoriť‘ alebo zrušiť rozsudky Národného súdu v Prahe, je podanie k slovenskému ústavnému súdu, ktorý by najprv musel rozhodnúť, že takzvané Benešove dekréty nie sú v súlade so slovenskou ústavou alebo medzinárodnými dohovormi,“ povedal Šamko, ktorý pracuje na Okresnom súde v Pezinku. Šamko ale pripustil, že otázka prezidentských dekrétov je komplikovaná a že umožňuje viac právnych výkladov.
Bratislavský súd svoje rozhodnutie o rehabilitácii Baťu nekomentoval. Česká justícia očistila Baťovo meno už v roku 2007.
Právnik Andrej Leontiev Hospodárskym novinám povedal, že Šamkov názor ohľadom postupu slovenských súdov nie je rozhodujúci pre majetok, o ktorý Baťa prišiel na Slovensku. Baťovi dedičia totiž od Slovenska požadujú odškodné za majetok, ktorý patril Baťovmu koncernu a nie samotnému Baťovi. Svoj nárok dedičia opierajú o ustanovenie jedného z takzvaných Benešových dekrétov, podľa ktorého štát za znárodnený majetok prizná kompenzáciu. To sa vraj doteraz nestalo.
Ministerstvo financií rozhodovanie o žiadosti Baťovcov o vyplatenie náhrady v októbri prerušilo a od potomkov podnikateľa si vyžiadalo ďalšie podklady. Rodina vo svojej žiadosti čiastku požadovaného odškodného nevyčíslila, rozhodnúť o nej má štát.
Pod Baťov koncern patrilo na Slovensku mnoho podnikov. Podnikateľ v krajine vybudoval priemyselné centrá Partizánske, Svit, Nové Zámky a Bošany, súčasťou Baťovho impéria bol aj Bojnický zámok.
Jan Antonín Baťa bol nevlastným bratom zakladateľa obuvníckeho impéria Tomáša Baťu. Keď Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul pri leteckom nešťastí, zaujal v podniku jeho miesto. V roku 1941 odišiel do Brazílie, kde neskôr aj zomrel. Národný súd v Československu ho po druhej svetovej vojne označil v neprítomnosti za zradcu a kolaboranta a majetok firmy znárodnil.