Aj v sobotu bude vo vyšších polohách inverzia a v nižších bude zamračené s nízkou oblačnosťou. Pozor by si mali dávať vodiči, pretože sa budú tvoriť hmly a pri mínusových teplotách bude mrholenie namŕzať na cestách. „Na Orave, Kysuciach, v Liptove a na Spiši očakávame slnečné počasie. Najvyššia denná teplota bude –1 až 4 stupne, v stredných horských polohách 6 stupňov,“ uviedol meteorológ SHMÚ Tomáš Púčik.
V nedeľu by sa malo slnko trochu ukázať aj v nížinách. Meteorológovia predpovedajú polooblačné počasie s dennými teplotami od 0 do 5 stupňov, s ojedinelými zrážkami a so slabým celodenným mrazom na severe. V pondelok bude oblakov zas o čosi menej, denná teplota bude –2 až 3 stupne, ale v ďalších dňoch sa opäť vráti inverzia, čo pre juh znamená sivé počasie s občasným mrholením. Snežiť nebude. „Numerické modely do konca týždňa neukazujú žiadnu zmenu. No môže sa to otočiť. Tajne dúfam, že sa tak stane, pretože mne sa takéto počasie vôbec nepáči,“ hovorí Púčik.
Podľa klimatológa Pavla Matejoviča môže byť celá zima 2013/2014 o niečo teplejšia ako po iné roky: „Je pravdepodobné, že táto zima bude mať kladnú odchýlku od dlhodobého priemeru v rámci teplotného normálu. Budú sa striedať chladnejšie obdobia s teplejšími periódami, to však neznamená, že to bude bez prudkých výkyvov. Môžu sa objaviť aj veľmi teplé dni, aj silné mrazy, podobne ako to bolo v roku 2012, keď na Červenom Kameni namerali mínus 33 stupňov.“
Tuhé zimy, keď bývajú od polovice novembra do polovice marca dlhodobo nízke teploty, sú podľa Matejoviča v posledných troch desaťročiach skôr výnimkou. „Poslednou takou bola zima na prelome rokov 1984 a 1985, tuhá zima bola ešte v roku 1987, odvtedy sa však už nevyskytla. Veľmi tuhé zimy vymizli,“ mienil Matejovič. Prispieva k tomu celosvetové otepľovanie a akumulovanie tepla v oceánoch. V oblastiach severne od Škandinávie je v súčasnosti teplota vody o 2 až 3 stupne vyššia, ako je priemer. Čo má za následok to, že sa v arktickej oblasti nevytvárajú výrazné bazény studeného vzduchu. Ten, keď teraz prenikne do strednej Európy, už nie je taký studený ako v minulosti.
Aj podľa analýzy Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorej autormi sú Marek Švec a Pavel Faško, sa stabilne mrazivé zimy už nevyskytujú. „Teraz v zime do popredia vystupuje nestabilita teplotných pomerov a premenlivosť, a to sa prenáša do množstva zrážok, a najmä snehu,“ naznačil klimatológ Faško. To znamená, že sa aj napriek očakávanej teplejšej zime môžu vyskytnúť veľké snehové kalamity. Ktoré regióny to zasiahne najviac, závisí od diania nad Atlantickým oceánom. Ak tu budú aj naďalej výrazné tlakové níže, tak sa kalamity môžu vyskytnúť na severe. Aj preto začiatkom decembra nasnežilo v Oravskej Lesnej 50 centimetrov, v Bratislave minimum. Ak však bude prevládať prúdenie vzduchu pozdĺž poludníkov, zopakuje sa situácia z poslednej zimy, keď sneh trápil najmä šoférov na juhu Slovenska.