Pravicový seriál o vlastných sporoch nemá konca

Namiesto spájania slovenská pravica čelí ustavičným rozvratom a môže si za to sama. Táto časť politického spektra si dlhé roky rieši vlastné krízy odchodmi politických osobností, ktoré zakladajú nové a nové strany.

15.12.2013 06:00
Frešo, SDKÚ Foto: ,
Predseda SDKÚ Pavol Frešo obchádza regióny a snaží sa stranu mobilizovať.
debata (98)

Ľavica to vyriešila už pred desiatimi rokmi. Smer Roberta Fica vtedy zlúčil viacero ľavicových subjektov a vo voľbách sa mu to vypláca.

Posledný odchod troch významných poslancov Frešovej SDKÚ Lucie Žitňanskej, Magdy Vášáryovej a Miroslava Beblavého je prejavom ďalšej straníckej nestability.

Sociológ Martin Slosiarik považuje odchod poslancov za veľmi závažný. „Pri súčasných preferenciách pohybujúcich sa na úrovni sedem osem percent môže znamenať existenciálne problémy pri dosahovaní nevyhnutnej kvóty pre vstup do parlamentu,“ zhodnotil. Podľa sociológa všetci traja odídenci viazali na seba časť voličského potenciálu, ktorý sa môže od strany odkloniť. Voliči budú pravdepodobne teraz vyčkávať na ďalšie pôsobenie spomenutých poslancov, pretože ak svoj život budú chcieť spojiť s politikou, budú sa musieť rozhodnúť o svojom ďalšom straníckom pôsobení.

Pravica sa po vlaňajších neúspešných voľbách, keď ju porazil vyše 40 percentami Smer, usilovala čeliť dezintegrácii a nástupu nových subjektov užšou spoluprácou. Vznikla Ľudová platforma strán KDH, SDKÚ a Most-Híd.

Odpoveďou KDH na odchody jeho viacerých vrcholových politikov bolo vytvorenie spomenutej platformy. Už v týchto regionálnych voľbách sa ukázalo, že spolupráca pravice nefunguje. Vo viacerých krajoch pouzatvárali pravicové strany rozmanité koalície. "Aj preto trieštenie pravicových strán pokračuje,“ uviedol politológ Michal Horský.

Pravicoví politici si nepripúšťajú, že by najnovšie odchody poslancov SDKÚ mali ohroziť budúcnosť Ľudovej platformy. Je to však otázne aj vzhľadom na to, že sa doteraz nedohodli ani na spoločnom prezidentskom kandidátovi.

Predseda Mostu-Híd Béla Bugár povedal, že len samotný odchod poslancov by nemal mať na platformu dosah. "Ak má niečo ovplyvniť jej ďalšie fungovanie, tak je to rozhodnutie SDKÚ podporiť alebo nepodporiť Pavla Hrušovského ako prezidentského kandidáta,“ mienil Bugár. Podpredseda KDH Pavol Abrhan nechcel dianie v SDKÚ komentovať. „Verím však, že spolupráca v rámci Ľudovej platformy bude aktívnejšia ako doteraz,“ podotkol.

Napriek takýmto tvrdeniam údernosti platformy môže chýbať voličská podpora. Najmä SDKÚ môže čeliť úbytku priaznivcov. Práve Žitňanská bola populárnou tvárou strany. Získala najviac preferenčných hlasov, 103-tisíc.

Žitňanská, Beblavý i Vášáryová tvrdia, že svoju politickú budúcnosť neriešia. Chcú pôsobiť ako nezávislí. Novú stranu zakladať nemienia. Špekuluje sa, že ich pôsobiskom by mohla byť buď Lipšicova Nova, prípadne nový subjekt Radoslava Procházku. V budúcnosti nemusí byť vylúčená ani spolupráca odídencov napríklad s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou.

Politológ Horský za jediné pozitívum pre pravicové strany označil okolnosť, že odchádzajúci poslanci nemienia zakladať ďalšiu ministranu. Podobne ako sociológ, aj on vidí ohrozenie SDKÚ. "Nebezpečne sa priblížila k trajektórii liberálnej SaS, ktorá sa v prieskumoch ocitla pod hranicou zvoliteľnosti,“ usúdil politológ. Podľa neho v SDKÚ niet osobností, ktoré by dokázali vrátiť stratenú dôveru voličov. "Strana neprináša nové agendy a témy. Libertariánizmus, ktorý v strane pestoval Ivan Mikloš, sa po finančnej a ekonomickej kríze javí ako opotrebovaný a strana nenašla novú politicko-ekonomickú ideu,“ dodal Horský.

Predseda Frešo obchádza regióny a snaží sa stranu mobilizovať. Tvrdí, že hľadá nové tváre. V minulosti mienila SDKÚ viac otvoriť novým ideám i Žitňanská projektom Tvoríme Slovensko. Ohlásila ho však bez toho, aby o tom vedel Frešo, čo ho rozladilo.

Žitňanská tvrdí, že jej odchod i jej kolegov nebol organizovaný. Zatiaľ preto nevedno, ako zareaguje členská základňa SDKÚ, či zostane funkcia predsedu Freša stabilná a či nebudú nasledovať ďalšie odchody. V minuloročnom súboji o predsednícky post Freša výrazne podporil východ republiky. Predseda okresnej i mestskej organizácie v Michalovciach Martin Pado o odchode poslancov povedal, že to nie je príjemná vec, hoci na druhej strane ho vnímal ako vopred plánovaný. "Stále si myslím, že roztrieštenosť obmedzovala SDKÚ, lebo názory jedných a druhých boli diametrálne odlišné. Myslím, že to uvoľní ruky vedeniu strany a aj týmto trom poslancom,“ dodal.

Najznámejšie rozpady a zániky strán

HZDS
Jeho zrod siaha do roku 1991. Na počiatku bola platforma – Za demokratické Slovensko v rámci politického hnutia Verejnosť proti násiliu. Hviezdne chvíle zažívalo HZDS najmä v 90. rokoch. Zlom nastal v roku 1998, keď ho porazila volebná strana SDK. Po celý čas šéfoval HZDS Vladimír Mečiar až do septembra tohto roku. Hnutie zažilo niekoľko vážnych otrasov. Jedným z prvých bol odchod poslanca Milana Kňažka v roku 1993 a skupiny okolo Jozefa Moravčíka. Významne sa hnutie oslabilo v roku 2003, keď z neho vystúpilo až 11 poslancov. Dnes je to nepodstatný subjekt.

SNS
Vznikla v roku 1990. Hoci ju viedlo viacero predsedov, najväčšie spory sa tradujú do obdobia, keď o stoličku predsedu zápolil Ján Slota s Annou Belousovovou-Malíkovou. Dokázala Slotu poraziť, ten si však založil Pravú SNS. Ich vzájomné spory viedli k tomu, že sa ani jedna strana nedostala do parlamentu. Napokon došlo k uzmiereniu a Slota začal opäť šéfovať SNS, Belousovová bola jeho prvou podpredsedníčkou. Mier zbraní opäť skončil a Belousovová zo SNS odišla. Dnes SNS i Belousovovej strana sú mimo parlamentu.

SOP
Za jej vznikom stál vtedajší primátor Košíc Rudolf Schuster, operný spevák Peter Dvorský či odborár Marián Mesiarik. Strana bola súčasťou prvej Dzurindovej vlády. Po zvolení R. Schustera za prezidenta sa predsedom stal Pavol Hamžík. Strane však začala padať popularita. Jej kandidáti išli do volieb v roku 2002 na kandidátke SDĽ, ale strana sa do parlamentu nedostala. V roku 2003 SOP formálne ukončila fungovanie na politickej scéne.

SDĽ
Jej pôvod siaha ešte do niekdajšej Komunistickej strany Slovenska. Zakladateľom bol Peter Weiss. Patrila k stáliciam politickej scény 90. rokov. Po zmene predsedu za éry Jozefa Migaša počas prvej Dzurindovej vlády začala strácať voličov. Často bola totiž vo vnútornej opozícii k vtedajšej vláde. Opustil ju najpopulárnejší politik Robert Fico. SDĽ sa napokon nedostala ani do parlamentu. V roku 2004 ju pohltil Smer.

KDH
Jediná politická značka, ktorá napriek niekoľkým vážnym otrasom prežila vo vrcholovej politike od roku 1990. Stranu postihlo prvé vážne ohrozenie v roku 1992. Vtedy sa odídenci okolo Jozefa Klepáča snažili dotlačiť KDH k jasnému prihláseniu sa k samostatnosti SR. Druhý raz sa muselo KDH vyrovnať s odchodom Mikuláša Dzurindu a jeho prívržencov a tretí raz v roku 2008 odišla skupina okolo Vladimíra Palka.

ANO
Za vznikom strany bol vtedajší riaditeľ a spolumajiteľ televízie Markíza Pavol Rusko. Strana sa hlásila k liberalizmu, ale dlhšie ako jedno volebné obdobie v parlamente neprežila. Do ostrých sporov sa dostávala pre liberálnu agendu s KDH. Osobné animozity boli aj medzi predsedom Ruskom a predstaviteľmi kresťanských demokratov. Strana končila volebné obdobie rozdelená, predseda Rusko stratil kontrolu nad poslaneckým klubom. Vo voľbách ANO získala len necelých 1,5 percenta hlasov.

SMK
Stranu maďarskej koalície tvorili tri strany MKDH, Spolužitie a MOS. Šéfoval jej Béla Bugár. V roku 2007 bol pre SMK zlomovým. Na čele strany Bugára vystriedal Pál Csáky. Bugár sa neúspešne bránil obvineniu, že je prepojený na lobistické podnikateľské skupiny. Delegáti uverili skôr Csákymu. Bugár potom zo strany odišiel a založil stranu Most-Híd, ktorú definoval ako politický projekt spolužitia Maďarov a Slovákov. V roku 2010 sa Bugárova strana dostala do parlamentu, SMK skončila pred jeho bránami.

SaS
V roku 2010 vstúpili do parlamentu opäť liberáli. Boli veľkým prekvapením volieb, keď sa stali treťou najsilnejšou stranou s viac ako 300-tisíc hlasmi voličov. Pre spor o tzv. euroval, ktorý mal pomôcť ekonomikám eurozóny počas krízy, vinou hlasov SaS padla Radičovej vláda. SaS sa do parlamentu v predčasných voľbách dostala veľmi tesne. Predseda Richard Sulík odrazil útok na funkciu šéfa, ale jeho súper Jozef Kollár spolu s 4 poslancami zo strany odišiel a SaS zanikol poslanecký klub.

© Autorské práva vyhradené

98 debata chyba
Viac na túto tému: #SDKÚ #KDH #pravica #Beblavý #Most-Híd #Ľudová platforma #Žitńanská #Vášáryová