Jedným z riešení, ktoré by malo obrátiť klesajúcu úroveň vedomostí detí, je dostať do škôl kvalitnejších učiteľov. To si vyžaduje zmeny na pedagogických fakultách, ktoré ich vychovávajú.
Slovenskí žiaci v testovaní matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti klesli pod priemer krajín OECD, pričom výrazne stúpol podiel tých, ktorí v testovaní zvládli len najľahšie úlohy.
Dôvodov, prečo deti testovanie nezvládli, je podľa ministra školstva Dušana Čaploviča viacero. Okrem slabej motivácie žiakov učiť sa pripustil, že problém je aj v spôsobe prípravy budúcich učiteľov na povolanie. Medzi opatreniami, o ktorých chce ešte diskutovať s odborníkmi, uvažuje aj možnosti znižovania „kapacít učiteľských fakúlt“, sprísnenia prijímačiek na tento typ štúdia. Konkrétne návrhy opatrení má minister predstaviť do konca februára.
Na Slovensku je sedem pedagogických fakúlt a ďalšie dve, ktoré sú zamerané na šport. „Je alternatíva, že pedagogické fakulty a rektori urobia istú sebareflexiu, skvalitnia prijímací proces, bude ich menej a budú kvalitnejší študenti,“ povedal Čaplovič po rokovaní školského parlamentného výboru. Študenti by zároveň podľa neho mali byť prijímaní podľa istých kritérií, na učiteľstvo musia mať isté danosti. „Počet prijímaných študentov nemôžeme prispôsobovať počtu pedagógov, ktorí učia na pedagogických fakultách,“ dodal.
S návrhom zníženia počtu pedagogických fakúlt súhlasí Stanislav Boledovič z iniciatívy Učiteľ 2020. Združenie už dlho upozorňuje, že o učiteľské smery nemajú šikovní maturanti záujem. „Počet ľudí, ktorí študujú na týchto fakultách, nie je potrebný a aj počet fakúlt je na slovenské pomery pomerne veľký. Takže by prospelo, ak by bolo radšej menej, ale kvalitných pedagogických škôl s menším počtom študentov. Sprísnené výberové konania tomu veľmi pomôžu, len stále zostane otázka, akým spôsobom tam prilákame tých šikovnejších,“ uviedol Boledovič. Iniciatíva Učiteľ 2020 aj preto upozorňuje na nízke ohodnotenie učiteľov. O zvyšovaní platov a odmien učiteľom v záujme pritiahnutia šikovných študentov uvažuje v predbežných návrhoch opatrení aj Čaplovič.
Prípravu budúcich učiteľov na náročnú prácu v škole považuje za dôležitú prioritu aj opozičný poslanec a člen školského výboru Miroslav Beblavý. „Podľa mňa je zásadnou prioritou spôsob výberu a prípravy učiteľov, ich hodnotenia, vzdelávania a celkovej podpory učiteľov,“ hovorí Beblavý. Aj on pripúšťa, že na Slovensku „máme veľmi veľa pedagogických fakúlt“, problém je však skôr v tom, že ich „najlepší absolventi nejdú učiť“.
Podľa neho by sa mal zmeniť aj obsah výučby na pedagogických fakultách. Tie by mali byť viac zamerané na prax. „Učenie je napoly remeslo. Samozrejme, že učiteľ musí ovládať predmety, ktoré má učiť, ale praktické veci ľahšie dosiahne v teréne,“ dodáva.
Predseda Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár hovorí, že o spôsobe prípravy budúcich učiteľov sa dá diskutovať. „Ale nerozumiem tomu útoku na pedagogické fakulty,“ povedal Libor Vozár, ktorý je zároveň rektorom Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Učiteľov slovenčiny a matematiky podľa neho dnes už len výnimočne pripravujú pedagogické fakulty.
O tom, či niektoré zaniknú, nechcel Vozár špekulovať, aj keď do budúcnosti to nevylučuje. Navyše tak, ako aj pri väčšine iných vysokých škôl, aj záujemcov o štúdium na pedagogických fakultách ubúda. Podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, ktorá pripravuje rebríčky fakúlt, takmer všetky pedagogické fakulty zaznamenali vlani pokles záujemcov o štúdium.
V záujme zvyšovania zručností slovenských žiakov ministerstvo uvažuje aj o ďalších opatreniach. Vyučovanie by malo byť viac zamerané na schopnosť využiť svoje vedomosti, vysvetľovanie učiva na hodinách by sa malo skrátiť a školáci by sa, naopak, mali viac učiť rozmýšľať o tom, čo sa naučili či dozvedeli. Na slovenčine by napríklad mohli mať menej gramatiky a viac literatúry tak, aby pri prečítanom texte skutočne tvorivo a kriticky rozmýšľali o tom, čo chcel autor povedať.