Vrátiť sa k rozdávaniu potravín najchudobnejším umožní ministerstvu ďalší balík eurofondov. V rámci nového programovacieho obdobia, ktoré sa začne od januára, by totiž malo Slovensku pripadnúť 48,9 milióna eur, ktoré sa dajú využiť práve na tento účel. „Dávam do povedomia, že aj takáto pomoc zo strany Európskej únie tu je a v ďalšom období chceme ešte dohodnúť presné podmienky, ako peniaze využijeme,“ vyhlásil Richter. Na ministerstve už vytvoril pracovnú skupinu, ktorá by mala naplánovať podrobnosti novej potravinovej pomoci.
Pri spustení tej predošlej totiž vznikal chaos pri distribúcii potravín, ktorú zabezpečovala Potravinová banka Slovenska so sídlom v Košiciach, Katolícka charita či Služby Božieho milosrdenstva. Spor vznikol aj pri skladovaní potravín, keďže aj to bolo potrebné zaplatiť. Zmätky zavŕšil škandál okolo 3 500 ton zmiznutých potravín, ktoré sa nikdy nenašil. Aj keď v tejto veci padlo niekoľko trestných oznámení, vinník sa nenašiel.
Sociologička Zuzana Kusá ako najväčšiu chybu z minulosti tiež označuje zlyhávajúcu distribúciu. „Tá by mala byť dostatočne finančne podporená, pretože sa napríklad stávalo, že odrazu nebolo na benzín a na ďalšie výdavky. Prvé kolo by sa malo riadne vyhodnotiť a mali by sme sa z neho poučiť,“ povedala. Samotnú potravinovú pomoc však neodsudzuje. Aj keď sa spočiatku ozývali hlasy, že ľudia budú pomoc vnímať ako niečo zahanbujúce a môže sa to dotknúť ich dôstojnosti, časom sa to vraj nepotvrdilo. „Tí ľudia boli v takej situácii, že otázka dôstojnosti nebola prvoradá. Na pomoc stáli ľudia v radoch a často sa sťažovali, že sa k nej nedostali. Brali to ako niečo normálne, čo patrí k biede a na čo majú nárok,“ mieni.
Predseda Potravinovej banky Slovenska Marko Urdzík hovorí, že napriek problémom, ktoré v minulosti zažil, by do niečoho podobného šiel znova. "Do projektu by sme sa veľmi radi zapojili. Poučili sme sa však z minulosti a dáme si veľký pozor na podmienky, za akých sa bude pomoc poskytovať. Na základe nich sa potom rozhodneme,“ povedal s tým, že tentoraz by malo byť zabezpečené finančné krytie na položky, ako je skladovanie či preprava, keďže charitatívne organizácie nemajú peniaze nazvyš.
Aj keď celý proces schvaľovania novej pomoci by mal byť na európskej úrovni dotiahnutý už niekedy v polovici budúceho roku, Richter chce s distribúciou potravín začať skôr. „Vzhľadom na to, že finančné prostriedky je možné čerpať už od decembra tohto roka, máme záujem nájsť podobu pomoci obciam, mestám, mimovládnym organizáciám, charitám, Červenému krížu a ďalším už počas tejto zimy,“ uviedol Richter.
Predstava ministerstva však tentoraz nespočíva len v distribúcii potravín. „Malo byť ísť o kombináciu materiálnej pomoci vrátane potravinovej a finančnej pomoci, to znamená preplácanie konkrétnych služieb, ktoré súvisia s realizáciou služieb pre najodkázanejších ľudí,“ načrtol Richter, ktorý zatiaľ podrobnosti necháva na pracovnej skupine.
„Tento spôsob by bol zmysluplnejší ako v prvom kole. Záleží však na tom, či my z toho dokážeme urobiť lepší model. Ministerstvo by malo vyzvať mimovládne organizácie, aby sa zapojili. Pracovať s dostatočne širokou a spoľahlivou sieťou mimovládok a nie s nejakými spriatelenými pseudomimovládkami,“ hodnotí Kusá. Do takejto finančnej pomoci by sa podľa nej dali zahrnúť rôzne konzultácie či asistencia pre najchudobnejších. „To je omnoho lepšie, ako keby mali stáť len pri nejakom aute, ktoré im bude vydávať balíky múky,“ pokračovala s tým, že túto úlohu by mohli plniť centrá, ktoré pracujú s malými deťmi či rodičmi, alebo aj kluby s rôznymi aktivitami či prednáškovou činnosťou.
Údaje o tom, koľkých ľudí sa bude nová potravinová pomoc týkať, zatiaľ nie sú. Pred dvoma rokmi mali nárok na pomoc dôchodcovia s mesačnými penziami do 305 eur, deti v náhradnej rodinnej starostlivosti, poberatelia dávok v hmotnej núdzi a ľudia na hranici životného minima. Maximálny limit pre jednu osobu bol 20 kíl pšeničnej hladkej múky a 20 kilogramov bezvaječných cestovín. Dokopy sa rozdali potraviny v hodnote asi päť miliónov eur