Testy piatakov odhalili rozdiely medzi regiónmi

Slovenčinu zvládli piataci o čosi lepšie ako matematiku. Na pilotnom testovaní sa pred mesiacom zúčastnilo vyše dvetisíc piatakov z 89 základných škôl. Matematiku urobili žiaci v priemere na 58,4 %, slovenčinu na 60,1 %. Monitor však ukázal prekvapujúco veľké rozdiely medzi regiónmi Slovenska. Najslabšie ho napísali piataci z Banskobystrického a Košického kraja.

, 18.12.2013 14:00
trieda, škola, žiaci, žiak Foto: ,
Ilustračné foto
debata

„Za vážne zistenie považujem výrazné regionálne rozdiely v úspešnosti piatakov z matematiky. Rozdiel v úrovni vedomostí a zručností medzi žiakmi 5. ročníka v Bratislavskom a Banskobystrickom kraji je veľmi veľký,“ uviedla Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, ktorý testovanie zabezpečuje.

V matematike skončili najlepšie piataci z Bratislavského kraja s vyše 72-percentnou úspešnosťou, žiaci v Banskobystrickom kraji testy zvládli len na 39 % žiakov, v Košickom kraji to bolo 50,4 %. Rozdiely medzi regiónmi boli aj pri slovenčine, aj keď nie tak výrazné ako v matematike. V slovenčine sa darilo žiakom Trnavského, Žilinského a Bratislavského kraja, ktorí mali úspešnosť na úrovni 64 – 65 %, naopak, v Banskobystrickom kraji uspeli na 55% a v Košickom kraji na necelých 52 %.

Oslovení riaditelia škôl z Banskobystrického a Košického kraja, ktoré boli do monitora zapojené, vidia hlavnú príčinu slabších výsledkov v sociálnom zázemí žiakov. Podobne ako pri výsledkoch testovania čitateľskej a matematickej gramotnosti PISA sa aj tu podľa nich prejavuje to, z akého prostredia deti pochádzajú. Problémy majú najmä žiaci zo sociálne vylúčených rómskych komunít. „Dôvodom môže byť nezáujem žiakov o výsledky. V našej škole prevažujú žiaci z rómskeho prostredia, ktorí majú slabú motiváciu učiť sa,“ hovorí Karol Kontúr, riaditeľ Základnej školy v Muráni v okrese Revúca. Niektorí žiaci k nim nastúpili na druhý stupeň základnej školy z inej, niektorí vyrastajú v osade, medzi piatakmi sú tiež viacerí, ktorí ročník opakujú. „Niektorí boli veľmi slabo pripravení,“ dodal.

Výsledky v Základnej škole v Smolníku v okrese Gelnica potvrdzujú rozdiely medzi jednotlivými žiakmi. Niektorí dosiahli v testoch 70-percentnú úspešnosť, iní len 6 percent. „U nás na východe je vyššia koncentrácia ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rozpráva sa tu nárečím a dialektom, takže deťom nejaký čas trvá, kým si zvyknú na spisovnú slovenčinu,“ hovorí riaditeľ školy Mikuláš Barna. Upozorňuje tiež, že pre rómske deti je slovenčina prvý cudzí jazyk, ktorý sa v škole učia. Tento problém si v škole uvedomili už dávnejšie, preto využili jeden grant na to, aby pre prvákov zaviedli prvky učenia sa slovenčiny ako cudzieho jazyka. „Mnohé deti majú problém s tým, že nerozumejú niektorým slovám. Tie, s ktorými sme začali tento projekt, majú teraz ako druháci aj lepšie výsledky,“ dodal Barna.

Ku školám, ktoré naopak vylepšovali priemer v rámci Banskobystrického kraja i Slovenska, patrila Základná škola v Slatinských Lazoch. Deti tu matematiku napísali na vyše 70 percent a slovenčinu na 73 percent. „Z výsledkov tiež vidieť, že žiaci, ktorí majú lepšie známky, napísali testy lepšie ako tí, ktorí majú horšie známky,“ povedala riaditeľka školy Miroslava Hozlárová. V piatackej triede nemajú žiadne deti zo sociálne vylúčeného prostredia, navyše tým, že žiakov v triede je menej, môžu sa im učitelia venovať viac. „Deti sa na novembrové testovanie pripravovali už od septembra. Každý týždeň si opakovali učivo z prvého stupňa, písali testy. Navyše sú to deti, ktoré sa veľa pýtajú a vidieť na nich, že ich učenie baví,“ dodala riaditeľka.

Výsledky tohtoročného pilotného monitora piatakov sa nedajú porovnávať s predchádzajúcim rokom. „Minulý rok sme overovali len testové úlohy,“ vysvetlila Kanovská. Na budúci rok by sa do testovania malo zapojiť ešte viac škôl, o dva roky ho budú písať piataci vo všetkých základných školách.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #monitor #testovanie žiakov
Flowers