Kým teraz je ich spolu zhruba 34-tisíc, za 17 rokov by mal ich počet klesnúť na 19-tisíc. Materiál v stredu odobrila vláda.
Podľa Martiny Lidinskej z komunikačného odboru ministerstva zámerom je posilniť lepšie využitie tzv akútnych lôžok. Tie sú určené pre pacientov, ktorým sa náhle zhorší zdravotný stav a nepatria medzi chronických pacientov. „Ministerstvo počíta s tým, že v budúcnosti by malo byť využitie akútnych lôžok na úrovni 85 percent, ide najmä o ich efektívnejšie využitie, to však neznamená vylúčenie chronických lôžok,“ uvádza Lidinská.
Rezort plánuje znížiť počet a zmeniť štruktúru akútnych postelí, naopak, by mal narásť počet doliečovacích, rehabilitačných, ošetrovateľských lôžok a postelí pre dlhodobo chorých (tzv. chronické lôžka).
Nemocnice pritom k redukciám pristupovali už v minulých rokoch. V univerzitnej nemocnici v Košiciach lôžka upravovali pred dvoma rokmi, z celkového počtu 1 616 tam zostalo dnešných 1 356. „Zmenami prešlo takmer každé pracovisko,“ povedala hovorkyňa nemocnice Ladislava Šustová. „V súčasnosti máme zabezpečený dostatočný počet lôžok pre akútnych pacientov a ťažko odhadnúť presné počty lôžok v budúcnosti. Plánujeme riešiť hospice, jednodňovú aj dispenzárnu starostlivosť,“ dodala Šustová k plánom do ďalších rokov.
Prezident Asociácie nemocníc Marián Petko uvádza, že číslo, ktoré určuje počet postelí sa stále mení. Kým pred 15 rokmi bola uznaná konštanta 5 lôžok na tisíc obyvateľov, dnes je to zhruba 3,5. „V súčasnosti sa kladie dôraz hlavne na to, aby sa pacienti liečili jednodňovo a krátkodobými hospitalizáciami,“ uvádza Petko. Upozornil, že pri redukcii treba odlíšiť akútne lôžka pre operačné a neoperačné odbory.
Pri operačných odboroch je tendencia znižovať dĺžku hospitalizácií a pacientov po operácii čo najskôr prepúšťať domov, pokiaľ to ich zdravotný stav dovolí. Preto je tu priestor na rušenie postelí. Dosiahnuť by sa to mohlo aj centralizovaním neurochirurgie, traumatológie či onkochirurgie. „Tieto odbory treba sústrediť do väčších centier, aby sa vykonávali na menšom počte pracovísk, kde bude ich lepšia využiteľnosť. V tomto smere si myslím, že nebude ani problém z hľadiska pacientov, pretože ten radšej prejde o 50 alebo o sto kilometrov ďalej, kde ho lekári zoperujú lepšie,“ vysvetľuje Petko.
Čo sa týka akútnych neoperačných odborov, najmä interné a neurológia, tie by mali by fungovať v nemocniciach, ktoré sú nadviazané na záchrannú zdravotnú službu a funguje u nich urgentný príjem. Podľa Petka ide asi o 145 nemocníc, v ktorých by tieto postele mali zostať zachované. V prípadoch ako srdcové zlyhanie alebo cievna príhoda musí byť totiž pre pacienta zabezpečená rýchla dostupnosť.
„Nemocniciam chýbajú chronické lôžka, ich počty sú nedostatočne a mali by sa zvýšiť,“ povedal Petko. Tieto lôžka by sa podľa neho mali sústrediť hlavne v menších nemocniciach, aby príbuzní, ktorí chodia na návštevy, nemali k chorým ďaleko. Samostatnou kapitolou sú podľa neho sociálne zdravotné lôžka, tiež už sa nemocníc netýkajú. Ide predovšetkým hlavne o domovy sociálnych služieb a opatrovateľské domy.