Pamiatky UNESCO zmenili život obcí

Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda

Vlkolínec, UNESCO Vlkolínec zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1993.

Spišské podhradie či rezervácia ľudovej architektúry vo Vlkolínci oslávili už dvadsať rokov vo svetovom zozname. Denník Pravda oslovil obyvateľov týchto chránených lokalít a zisťoval, ako sa počas tých rokov zmenil ich život.

Ako sa žije vo Vlkolínci?

Najzachovalejšia rezervácia ľudovej architektúry vo Vlkolínci do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pribudla už v roku 1993. Pre turistov je 45 drevených domčekov zo 16. až 19. storočia lákavým objektom na fotografovanie. Domáci si už zvykli na ich zvedavé otázky. „S manželom sme sa prisťahovali do Vlkolínca v období, keď už bol na zozname, takže sme rátali so zvýšeným záujmom turistov. Osobne mi to neprekáža, keď si chcú odfotiť náš dom, dokonca aj odstúpime, nech majú lepší záber. Keď je pekné počasie, niekedy ich pozveme aj kávu. No niekedy ma vyrušuje, keď som v pracovnom, nemám náladu na rozhovor a niekto si ma pri tom spolu s domom natáča na kameru,“ hovorí obyvateľka Vlkolínca Erika Bradiaková (48 r.). S manželom bývajú v novom dome, ktorý nepatrí do svetového dedičstva, pri jeho stavbe však museli dodržať typické znaky ľudovej architektúry.

Prvý kontakt s turistami má podľa Eriky Bradiakovej obyvateľka domu na začiatku Vlkolínca. „Turisti vidia nápis kultúrna pamiatka a hneď si myslia, že môžu vojsť dovnútra. Alebo sused, čo žije priamo v pôvodnom dome, niekedy so smiechom povie, že keď sa ho už dvadsiatykrát turisti pýtajú, ako sa tu žije, má chuť zaplesnúť dvere,“ dodáva. Pre život vo Vlkolínci sa rozhodli pre výchovu detí. Chceli, aby vyrastali ináč ako deti na sídliskách. Napriek strate súkromia by sa však sťahovať nechcela.

Podľa Pavla Jaňáka z informačného centra Vlkolínec sa po zápise mnoho vecí v obci zmenilo. „Zlepšila sa infraštruktúra, doprava, verejný vodovod, kanalizácia. Do Vlkolínca sa dostáva viac peňazí, ktoré pochádzajú z výberu vstupného i z ďalších verejných zdrojov, ktoré môžu byť použité na zveľadenie obce,“ vymenúva pozitíva. Pred zápisom do zoznamu chodili drevené domy obdivovať najmä Ružomberčania či návštevníci blízkeho lyžiarskeho strediska Malino Brdo. Bolo to len okolo niekoľko sto návštevníkov ročne. Dnes ich už počítajú na desaťtisíce, aj zo zahraničia. Do Vlkolínca už zavítali aj Austrálčania, Indonézania či Uruguajci.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

UNESCO, Hronsek Aj drevený kostolík v Hronseku je zapísaný medzi pamiatkami UNESCO.

Turisti potrebujú služby

Umiestnenie v zozname zvyšuje atraktivitu aj v okolí Spišského hradu. Ak obyvatelia Spišského Podhradia hodnotia dvadsať rokov na zozname, zhodujú sa, že jednoznačne prevažujú pozitíva. „Malé mesto v srdci Spiša je známe na celom svete. Ak by Spišské Podhradie nebolo na zozname UNESCO, asi by bolo len malým provinčným mestečkom s krásnymi pamiatkami, lenže takýchto mestečiek je u nás celý rad,“ hovorí primátor Spišského Podhradia Jozef Bača. Upozorňuje, že byť medzi elitou svetového dedičstva zahŕňa aj mnoho práce. Turistom treba poskytnúť širokú ponuku služieb a komfortu, čo niekedy býva v historických mestách zložité. „Symbiózu histórie a moderného štýlu života však mesto zvláda na výbornú,“ dodáva primátor.

Návštevnosť Spišského hradu, ktorý je dominantou okolia, sa v posledných rokoch pohybuje až do 170-tisíc návštevníkov ročne a počet ubytovacích miest preto stále narastá. Na naplnenie mestskej kasy to však podľa primátora vplyv nemá. Od roku 2013 začalo mesto prvýkrát vyberať ubytovací poplatok, preto Bača očakáva, že by to mohlo ekonomike mesta pomôcť.

Dlhoročná obyvateľka Podhradia Slávka (37 r.) si bývanie na mieste, ktoré je zapísané v zozname UNESCO, pochvaľuje. „Premelie sa tu naozaj veľa ľudí, aj cudzincov, ale práveže ma to teší. Bývanie by som určite nemenila, som hrdá, že žijem v lokalite, ktorá patrí do zoznamu UNESCO. Len škoda, že aj Spišský hrad nám nepatrí, pretože je začlenený do správy Levoče. To by som bola ešte pyšnejšia,“ vraví.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

Spišský hrad Spišský hrad priťahuje turistov z celého sveta - ročne až 170-tisíc.

Okrem kultúrnych pamiatok v zozname našili miesto aj prírodné. Obyvatelia obce Stratená žijú v blízkosti Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorá patrí k svetovému dedičstvu od roku 2000. Iveta Geletková (27 r.) by život v Slovenskom raji nevymenila za nič iné. „Je tu veľký pokoj. Aj turisti, čo sem chodia, sú veľmi disciplinovaní a správajú sa k prírodnému bohatstvu s úctou. Často chodím na turistiku, no v jaskyni som nebola už pár rokov. Som však hrdá, že žijem pri unikátnej prírodnej pamiatke, ktorú si cení aj svet,“ hovorí.

Podľa starostky obce Stratená Eriky Oravcovej má zápis jaskyne do zoznamu veľkú váhu najmä pre zahraničných turistov. „Znamená to čosi unikátne, vzácne a tým lákavé. Návštevnosť sa tento rok trochu zlepšila, ale má na to vplyv viacero ukazovateľov. Akoby sa zlepšila domáca turistika a ľudia sa začínajú vracať k pôvodných hodnotám,“ vraví. Obyvatelia obce by podľa nej privítali lepšiu reklamu prírodného dedičstva. Tá by mohla prilákať ešte viac návštevníkov.

Ochtinej jaskyňa nepatrí

Jednou z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete je Ochtinská aragonitová jaskyňa v Slovenskom rudohorí. Hoci sa nenachádza na území žiadnej obce, pretože leží na trase medzi Jelšavou a Štítnikom, na život obyvateľov v Ochtinej napriek tomu jej popularita vplýva. Podľa starostu Mariána Kapustu majú viac starostí s údržbou okolia, pretože jaskyňa leží v katastri obce. „Chodíme čistiť okolie areálu, kosíme trávu. Často sme vystavení aj kritike, pretože prístupová cesta nie je udržiavaná, málokto však vie, že nás ako obce sa to netýka,“ hovorí starosta.

Peniaze na opravu cesty by síce v obci radi zohnali, aby sa prístup k jaskyni uľahčil, ale nie je to ich povinnosť. Preto starostu mrzí, ak rôzne neštátne organizácie posielajú na obecný úrad listy, kde ich obviňujú z toho, že zanedbávajú starostlivosť o pamiatku. Návštevnosť v dedine po jej zápise v roku 1995 podľa starostu výrazne nestúpla. Cez Ochtinú sa turisti môžu do jaskyne dostať len pešo a preto radšej volia cestu autom na trase Štítnik – Jelšava.