Prichádza rok veľkých historických medzníkov

Nie v každom roku sa zvyknú pripomínať významné jubileá toľkých udalostí, ako v tom nadchádzajúcom. Rok 2014 bude v znamení okrúhlych výročí, týkajúcich sa nielen samotného Slovenska, ale súvisiacich aj s postavením a vnímaním našej krajiny v Európe a vo svete.

30.12.2013 12:00
BANSKÁ BYSTRICA, Oslavy SNP Foto: ,
Účastníci Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
debata (2)

Sto rokov uplynie od začiatku prvej svetovej vojny, ale aj od prvej jazdy električky na trase Bratislava – Viedeň. Pripomenieme si celý rad dátumov súvisiacich s druhou svetovou vojnou či s pádom železnej opony, ako dôsledku povojnového usporiadania sveta. Očakávame však aj výročia dôležitých dní, keď sa náš štát zaradil do silných európskych štruktúr a začal platiť eurom.

Hanby aj vzopätia druhej svetovej vojny

Pred 75 rokmi, oficiálne 14. marca 1939, vznikla prvá samostatná Slovenská republika, v podstate však skôr vojnový štátny útvar v časti územia dnešného Slovenska, ktorý fungoval len počas druhej svetovej vojny do oslobodenia v roku 1945. Existencia tohto štátu bola silne podmienená snahami Adolfa Hitlera o rozdrobenie Československa. V dôsledku okolností svojho vzniku mal prirodzene najtesnejšie vzťahy s Nemeckou ríšou.

„Na tento štát nemáme byť prečo hrdí, nevznikol z vôle Slovákov, ale z vôle Hitlerovej. Slovenskí ľudáci mu len vyšli v ústrety. Tento satelitný štát Nemeckej ríše poslal na smrť tisíce slovenských vojakov, ktorí v slovenskej armáde bojovali po boku Nemcov. A tiež okolo 70-tisíc vlastných občanov židovského pôvodu, ktorí sa nevrátili z koncentračných táborov,“ zhrnul historik Dušan Kováč.

Naopak, ako Kováč zdôrazňuje, máme pádny dôvod byť hrdí na Slovenské národné povstanie, pretože práve ono bolo revoltou národa proti nemeckým okupačným jednotkám, ale aj autoritatívnej vláde vojnového slovenského štátu. „Slováci pochopili, že Tisov štát je slepá ulička a pokúsili sa o zvrat,“ povedal historik. K nadchádzajúcemu roku 2014 sa viaže aj 70. výročie tejto udalosti. Povstanie vypuklo 29. augusta 1944, jeho centrom sa stala Banská Bystrica. Povstalecké vojská bojovali pod názvom 1. československá armáda na Slovensku, viedol ich generál Ján Golian, neskôr vystriedaný generálom Rudolfom Viestom.

Nemecké jednotky povstaleckú armádu už koncom októbra porazili a v novembri zajali Goliana aj Viesta, ktorých neskôr na neznámom mieste popravili. Časť jej jednotiek však prešla na partizánsky spôsob boja, v ktorom pokračovala až do úplného oslobodenia v roku 1945. Po ústupe do hôr sa zároveň začalo obdobie krutého teroru a krvavých represálií proti účastníkom SNP, ich príbuzným, ale aj nevinným civilistom. Fašisti na slovenskom území vypálili 93 obcí, po oslobodení sa v 211 masových hroboch našlo okolo 5 300 obetí. Práve vďaka Povstaniu sa Slovensko ocitlo na strane víťazných mocností druhej svetovej vojny.

Pomocou SNP mala byť Karpatsko-duklianska operácia, od ktorej na jeseň 2014 takisto uplynie 75 rokov. Cieľom jednej z najväčších bitiek druhej svetovej vojny, ktorá sa odohrávala zväčša v ťažko prístupnom horskom teréne, bolo spojiť sily povstalcov so sovietskymi a česko-slovenskými vojskami. Nemecký nepriateľ narátal po tejto akcii asi 52-tisíc svojich mŕtvych, ranených a nezvestných. Straty Sovietskej armády a Československého armádneho zboru však boli takisto obrovské, padlo asi 19-tisíc sovietskych a 1 800 česko-slovenských vojakov, dohromady mali útočiace vojská asi 88-tisíc ranených. Operáciu preto dejepisci označujú za kontroverznú, mnohé životy sa v nej podľa nich zmarili zbytočne.

Archívne foto: Berlínsky múr v hlavnom meste... Foto: Archív TASR
Nemecko Berlínsky múr 20 výročie hraničný priechod otvorenie Archívne foto: Berlínsky múr v hlavnom meste Nemecka.

Od nežnej k pádu Berlínskeho múra

Už štvrťstoročie uplynie v roku 2014 od štartu nekrvavých udalostí, ktoré viedli k odstráneniu komunistickej vlády a zrušeniu vedúcej úlohy KSČ, ako jedinej reálnej politickej sily v Československu. Nežná revolúcia bola dôsledkom neriešenej situácie, keď sa vplyvom studenej vojny a iných globálnych okolností ekonomický rast v krajine takmer zastavil. Prejavy odporu prerástli až do organizovaných manifestácií.

Jednou z prvých na Slovensku bola 25. marca 1988 bratislavská sviečková demonštrácia, ktorú Štátna bezpečnosť rozohnala. V piatok 17. novembra sa na Albertove zišli študenti pražských vysokých škôl pri pietnom akte pri príležitosti Dňa študentstva. Po skončení oficiálnej časti sa dav neplánovane vydal do centra Prahy, kde mu zahradili cestu špeciálne policajné jednotky, ktoré študentov zbili obuškami a rozohnali.

Podobný bol v roku 1989 vývoj aj v ďalších totalitných krajinách Európy, ktorý viedol k zániku bývalého sovietskeho bloku. Jedným z jeho symbolov bol aj Berlínsky múr, od ktorého pádu takisto uplynie 25 rokov. Múr „hanby“ stál dlhých 28 rokov, mal dĺžku 165 kilometrov a násilne rozdelil Berlín na dve časti. Kým východnú ovládali socialisti, západná bola demokratická. Prechodu Berlínčanov do západnej časti bránilo vyše 13-tisíc strážnikov s povolením strieľať. Na ochranu betónovej steny bolo k dispozícii vyše 500 transportérov, 150 obrnených vozidiel či takmer tisíc psov.

Okná na domoch, ktoré smerovali na západ, boli zamurované a aby sa predišlo útekom, zabetónované boli napríklad aj poklopy kanálov. Napriek tomu mnohí riskovali životy, aby sa dostali k rodinám či lepšie platenej práci na opačnej strane. Známy je aj prípad šesťročného tureckého chlapca, ktorý sa hral s kamarátmi v západnej časti mesta, spadol však do „komunistickej rieky“ a okoloidúci ho nechali utopiť, pretože im za prekročenie hranice hrozilo zastrelenie. Pri pokuse o prekonanie múru zomrelo minimálne 136 občanov, niektoré zdroje uvádzajú aj dvojnásobok.

„Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!“ vyslovil v roku 1987 americký prezident Ronald Reagan pred berlínskou Brandenburskou bránou na tie časy „nereálne“ želanie. O dva roky neskôr, presne 9. novembra 1989, však múr padol, rovnako prekvapujúco rýchlo, ako ho kedysi postavili.

Foto: Archív
vojak, vojna, prvá svetová vojna

Z prvej svetovej sa nevrátilo 70-tisíc Slovákov

Rok 2014 je rokom 100. výročia vypuknutia prvej svetovej vojny. Tento konflikt globálnych rozmerov trval od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918. Odohrával sa prevažne v Európe, ale aj v Afrike, na Blízkom východe či na oceánoch. „Poslednú salvu pri podpise prímeria v Compiégne vo Francúzsku, ktoré vojnu ukončilo, vystrelili 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte,“ priblížil riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič. Tento dátum sa vo svete slávi ako Deň vojnových veteránov.

Zámienkou na rozpútanie vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este. Rakúsko-Uhorsko ju následne vyhlásilo Srbsku, čím vyvolalo reťazovú reakciu, ktorá viedla k vojne dvoch veľkých koalícií. Na jednej strane stáli štáty Dohody – Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo, pričom neskôr sa k nim pridali Taliansko, USA či Japonsko. Na druhej strane stáli napokon porazené Ústredné veľmoci – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, ku ktorým sa pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalší. Neutrálne do konca vojny v Európe zostali Španielsko, Švajčiarsko a škandinávske krajiny.

Počas vojny bolo zmobilizovaných viac ako 60 miliónov vojakov. Aj slovenských mužov museli v práci vo fabrikách či na poliach koncom leta zastúpiť ženy. Z územia dnešného Slovenska vtedy do rakúsko-uhorskej armády narukovalo asi 400-tisíc chlapov, teda takmer 15 percent všetkého obyvateľstva. Z vojny sa ich nevrátilo takmer 70-tisíc, ďalších vyše 60-tisíc zostalo trvalo zmrzačených. Lepšie však neobišli ani ženy a deti, ktoré zostali doma. Trpeli nedostatkom potravín, chýbalo im šatstvo či uhlie. Výrazne sa zhoršil ich zdravotný stav, rozšírili sa mnohé choroby. Obrovský rozsah tejto tragickej udalosti dnes pripomínajú pamätníky vojny v mnohých slovenských dedinách.

Foto: Ivan Majerský, Pravda
euro slovenske mince

Euro je pre Slovákov dobrá reklama

Nové možnosti pre podnikateľov, zníženie nezamestnanosti, vstup do menovej únie či pozitívny vplyv na rozvoj krajiny. To je len zopár argumentov, ktoré hovorili v prospech vstupu Slovenska do Európskej únie. Prvá oficiálna žiadosť o prijatie bola podaná v roku 1995, pre nenaplnenie politických kritérií však bola zamietnutá. Slovensko sa stalo súčasťou európskych štruktúr až v roku 2004 a 1. mája 2014 tak oslávi svoju desaťročnicu. V historicky prvom úspešnom referende súhlasilo so vstupom do EÚ 92 percent z vyše dvoch miliónov zúčastnených voličov.

Hranice únie sa po prijatí desiatky nových štátov v roku 2004 posunuli takmer o tisíc kilometrov na východ a počet jej obyvateľov stúpol o 73 miliónov. Slovensko sa okrem množstva výhod muselo popasovať aj s vyššou konkurenciou, odlevom kvalifikovanej pracovnej sily či s presunom niektorých kompetencií na európske orgány. Ešte pred vstupom do EÚ, presne 29. marca 2004 sa krajina stala aj členom Severoatlantickej aliancie NATO.

Piate výročie oslávi v budúcom roku aj euro v našich peňaženkách. 1. januára 2009 bola na Slovensku veľkým treskom zavedená nová mena, ktorá nahradila pôvodnú slovenskú korunu. Euro prepočítané konverzným kurzom 30,1260 sa naraz začalo používať v hotovostnej aj bezhotovostnej forme. Slováci si naň začali zvykať pomocou štartovacích balíčkov, ktoré obsahovali všetky mince. Pomáhalo im aj duálne zobrazovanie, mnohí však prepočítavajú na koruny dodnes.

„Euro nám prinieslo viac pozitív ako negatív. Sme exportne zameraná krajina a kurzová stabilita je pre nás veľmi dôležitá. Prijatie eura je zároveň signál pre zahraničných investorov a obrovská reklama, že sme splnili prísne kritériá. Hlavnou nevýhodou môže byť doplácanie na nezodpovednejšie krajiny napríklad prispievaním do eurovalu,“ hovorí prognostik SAV Vladimír Baláž.

V tomto roku sa dostala do obehu aj nová päťeurová bankovka zo série Európa. V roku 2014 bude predstavená vynovená desaťeurovka a neskôr pribudnú aj ďalšie bankovky so zmeneným dizajnom a v intenzívnejších farebných odtieňoch. Okrem toho pribudla aj nová pamätná minca s Konštantínom a Metodom pri príležitosti výročia ich príchodu na Veľkú Moravu. Eurom, ktoré v súčasnosti používa viac ako 330 miliónov ľudí v 17 štátoch, bude od 1. januára 2014 platiť aj Lotyšsko.

Jubiluje aj Viedenská električka či slovenská hymna

Slovensko v budúcom roku čaká aj zopár ďalších výročí, ktoré si tiež zaslúžia aspoň krátku zmienku. Na 1. februára 2014 pripadne napríklad 100. výročie slávnostného otvorenia železničnej trate z Bratislavy do Viedne. Známu Viedenskú električku (Pressburgerbahn) tvorilo 69 kilometrov koľajníc, z nich 12 prechádzalo Viedňou a 7 Bratislavou. Vozidlá, ktoré po nich jazdili, čiastočne využívali aj bežné električkové trate v oboch mestách. Do Bratislavy sa dostávala cez Starý most, konečnú mala pri hoteli Carlton.

V apríli zase uplynie 110 rokov odvtedy, čo na slovenskom území začal jazdiť prvý trolejbus, alebo „bezdráhová električka“, v duchu pôvodného nemeckého názvu Schienenlosebahn. Svetu totiž trolejbus daroval v roku 1882 Nemec Werner von Siemens. Vtedy v tvare kočiara s pohonom na elektromotor, napájaný cez „vozík“ (po anglicky trolley) jazdiaci po natiahnutých drôtoch. „V apríli 1904 začal trolejbus premávať aj vo Vysokých Tatrách, na elektrobusovej trati Poprad – Veľký Slavkov – Starý Smokovec,“ približuje Peter Brňák, správca portálu www.lanovky.sk. Jazdy tatranského trolejbusu však boli skôr pre dobrodruhov. Na šiestich drevených kolesách nevládal v lete, tobôž v zime zdolávať náročný tatranský terén. Trať zrušili už v auguste 1906, neskôr ju nahradila prvá vetva tatranskej električky.

Budúci rok uplynie aj 170. rokov od vzniku slovenskej hymny. Hymnickú pieseň Nad Tatrou sa blýska prvý raz spievali slovenskí študenti 5. marca 1844 na demonštratívnom pochode z Bratislavy do Levoče. Bola reakciou na prudký maďarizačný nápor a nútený odchod Ľudovíta Štúra z Evanjelického lýcea v Bratislave. Autorom básnického textu bol Janko Matúška, vtedy 23-ročný študent lýcea z Oravy. Melódiou bol nápev ľudovej piesne Kopala studienku, pozerala do nej.

Už 95. výročie vzniku si 11. júla pripomenie najväčšia a najstaršia jestvujúca slovenská Univerzita Komenského, ktorá má mimoriadny vplyv na rozvoj vzdelanosti, vedy a kultúry na Slovensku. Bola prvou vysokou školou na slovenskom území, ktorá vzdelávala aj v slovenskom jazyku. Dnes má 13 fakúlt a viac ako 20 pedagogických, vedeckých a iných pracovísk a účelových zariadení a ročne ju na všetkých stupňoch navštevuje okolo 30-tisíc študentov.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #výročie #euro #Slovensko #hymna #1. svetová vojna