Mladých preveria úlohy, aké ich rodičia nezažili

Rodičia ich vnímajú ako lenivých ignorantov, ktorí "prežúrujú" celý víkend a pracovné dni prespia s hlavou na laviciach. Nič ich nebaví a nenapĺňa. Preberajú názory druhých ľudí, žijú bez cieľa a všetko im je "ukradnuté“. Je to len generačný konflikt alebo dnešná mládež naozaj len tak pláva životom?

01.01.2014 14:00
Milan Zmeko Foto:
Milan Zmeko rozpráva študentom o svojich projektoch.
debata (18)

„Staršia generácia je vždy nespokojná s mladšou a tak to má byť. Druhá vec je, že sa menia sociálne podmienky, v ktorých sú mladí ľudia vychovávaní. Spoločnosť je oveľa tvrdšia, vyžaduje súťaživosť a nie všetci sú v rodinách na túto situáciu pripravovaní,“ hovorí odborník na sociológiu mládeže Ladislav Macháček z Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Rodičia generácie mladých pritom vyrastali v časoch, keď nebolo o čo veľmi súťažiť. „A teraz sú v spoločnosti aj veľmi bohatí, aj veľmi chudobní,“ upozorňuje.

Mladí si však myslia, že na budúcnosť sú dobre pripravení. „Žiaľ, nie je to celkom tak,“ dodal Macháček. Mnohým podľa neho zároveň komplikuje situáciu aj to, že stále platia staré zákony dobrých známostí. „Nemusia byť na báze rodinných príbuzenstiev, ale vytvára sa niečo nové, akoby klany veľmi dôležitých ľudí,“ tvrdí Macháček. Aj preto sa šikovní uplatnia niekedy skôr v cudzine ako doma.

Všetkých však podľa sociológa nemožno hádzať do jedného vreca. „Paušálne hodnotenia neplatia. Vždy je časť generácie nepripravená, iná časť zas veľmi dobre a časť sa dostane úplne na okraj spoločnosti,“ zdôraznil Macháček.

Peniaze sú dôležité, ale nie sú cieľom

Pohodlnosť rozhodne nepatrí do výbavy 18-ročného Milana Zmeka z Čachtíc. Študuje na odbornej škole v Starej Turej, a zároveň už naplno „zarezáva“ v práci, ktorú si sám vymyslel. Vytvoril projekt „Buď on-line, ale bezpečne!“ pre deti od 10 do 14 rokov. Začínal so 120 eurami, ktoré získal v rámci grantu z mládežníckeho vzdelávacieho programu. "Inšpirovali ma ľudia ako Steve Jobs či Richard Branson, ktorí svoje malé firmy zmenili na celosvetovo úspešné podniky,“ hovorí.

Prednášky po školách medzi deťmi robil najskôr sám. Dnes sa rozpočet projektu rozrástol na niekoľko tisíc eur. Získal sponzorov a s pochôdzkami po školách mu pomáha viacero mladých nadšencov dobrovoľníkov. Za projekt získal niekoľko ocenení. Založil aj občianske združenie "YES!“ v Novom Meste nad Váhom, cez ktoré sa snaží pritiahnuť k aktivite aj iných mladých ľudí z okolia. Slovensko zastupoval aj v cudzine na konferencii One Young World v Južnej Afrike.

„Mali by sme si vážiť, že máme možnosť vzdelávať sa,“ hovorí po skúsenosti z krajiny, kde by deti aj rady chodili do školy, ale nemôžu. On sám má rád školu, i keď, ako tvrdí, nie je to vždy najefektívnejšie využitie jeho času. „Aj na našom systéme školstva je stále čo vylepšovať, aby sa mladí učili to, čo budú do budúcnosti potrebovať,“ povedal.

V hodnotách má jasno. Hoci sú podľa neho peniaze a práca v živote podstatné, nie sú cieľom, ale prostriedkom, ako sa mať lepšie spolu s tými, na ktorých mu záleží. To, že život iných jeho rovesníkov pôsobí bezcieľne, súvisí podľa neho s tým, že majú veľa voľného času, ktorý nevedia využiť. „Čas je to najcennejšie, čo máme, a dá sa premeniť do úžasných vecí, len treba vedieť, ako na to – stačí nebyť lenivý,“ ukončil. Simona Divinská, ktorá má dvadsať a študuje sociálnu prácu v Bratislave, pre zmenu miluje najmä nakupovanie, hudbu, večernú zábavu s priateľmi, cvičenie a čas strávený s rodinou. Sociálnu prácu si vybrala preto, že chce robiť s ľuďmi. „Štúdium si vážim, aj keď sedenie v triede od rána do večera ma často otravuje,“ povedala.

Ambícií v detstve mala mnoho. Ale keďže od pätnástich má priateľa, teraz uprednostňuje skôr rodinný život. „Peniaze nie sú najpodstatnejšie, ale sú naozaj dôležité. Nie kvôli majetku, ale kvôli zážitkom s milovanými ľuďmi. Bez nich je ľudský život prázdny a bez zmyslu,“ podotkla Simona, ktorá za najdôležitejšie hodnoty v živote považuje vernosť a úprimnosť.

Kľukatejšie cesty

Podľa psychológa Martina Millera to, ako sú mladí pripravení do sveta konkurencie, preverí budúcnosť. Dnes majú viac možností ako rodičia v ich veku, čo často prináša zložitejšiu cestu k hľadaniu samých seba. „Režim, v ktorom vyrastali ich rodičia alebo starí rodičia, nedával veľa možností na výber. Kedysi, keď mladý muž skončil školu, šiel na vojnu, oženil sa, zamestnal sa. Teraz je viac na výber, vrátane možnosti nezamestnať sa, a cesta k nájdeniu toho, čo ich baví alebo čo by chceli naozaj robiť, môže byť oveľa kľukatejšia a zložitejšia. Ale na tej ceste sa zároveň môžu viac naučiť a získať viac skúseností,“ vysvetlil Miller.

Mladých aj preto nepovažuje za „stratenú generáciu“. „Je možné, že mladí budú konfrontovaní s vecami, na ktoré ich rodičia ani nemohli pripraviť, pretože sami niečo také nezažili a aj preto im nedokážu odovzdať vlastnú skúsenosť. A bude na nich, ako sa s novými vecami popasujú,“ dodal psychológ.

Ak sa rozhýbu, vedia byť šikovní

K pohodlnosti priviedli deti aj samotní rodičia. „Vyrastá generácia, ktorá bola vychovávaná liberálne a demokraticky, niekedy až prehnane,“ hovorí psychologička Mária Tóthová Šimčáková.

Akí sú dnešní mladí? Sú leniví ignoranti?
Rodičia majú k mládeži kritickejší postoj, ako mali sami k sebe v ich veku. Aj preto im radíme, aby sa skúsili vrátiť do svojho detstva, k tomu, čo prežívali a ako sa k tomu stavali. Mládež je vo vzdore voči tomu, čo bolo predtým. Napríklad chceme, aby mali upratanú izbu a oni to ignorujú. Ale keď im príde návšteva – kamaráti alebo frajerka – zrazu je vymydlené. Nie je to o tom, že niečo nevedia, ale často o tom, že na nich používame formy nátlaku, chceme, aby to urobili precízne, ale oni vzdorujú. Hovorí sa, že puberta sa začína vtedy, keď deti majú pocit, že s rodičmi sa vôbec nedá, a skončí sa vtedy, keď deti pripustia, že rodičia urobili malý pokrok. Keď pripustia, že to s nami nie je až také zlé, je to tolerancia iného názoru, iných pravidiel. Čo je znak dospelosti, to, k čomu musia dospieť.

Predsa len, nie sú viac pohodlní?
Vyrastá generácia, ktorá bola vychovávaná liberálne a demokraticky, niekedy až prehnane. A to je poznať v pracovnej oblasti a oblasti úspešnosti. V mnohých situáciách nie sú schopní aktívne sa zapájať do činnosti a čakajú na pomoc od celého okolia. Dokonca majú pocit, že celé okolie im musí pomáhať, že je to jeho povinnosť im pomáhať. Ale to sme ich naučili ako rodičia. Keď malo dieťa zlú známku, šlo sa za učiteľom, mnoho ráz deti nemuseli vyvíjať vlastnú aktivitu, aby niečo zvládli samy. Ak má dieťa 10–12 rokov, rodičia mu často stále pomáhajú, pričom to berú tak, že je to v poriadku. Keď má dieťa 15 rokov a zrazu s tým chcú prestať, tak deti to len tak neakceptujú.

V čom sú iní ako bola generácia rodičov?
Máme generáciu Z, ktorá teraz vstupuje do dospelosti. Bola vychovávaná v období, keď prevládal v rodinách demokratický prístup, čo je na ich postojoch výrazne vidieť. Na druhej strane sa ukazuje, že tieto deti sú oveľa tvorivejšie, schopné kvázi samostatných rozhodnutí, neskôr v pracovnej oblasti, keď sa do nej zapoja, sú flexibilní. A ukazuje sa tiež, že majú radi tímovú prácu. Tým, že sa im v detstve viac pomáhalo, sú viac tímoví hráči.

Aj keď celé hodiny sedia sami pri počítači?
Internet a sociálne siete sú ich život. Sú od toho až závislí, vytvárajú si cez ne obraz o sebe, ktorý je pre nich dôležitý. Na jednej strane sú egocentrickí v tom, že sedia sami pri počítači, ale tam sú spojení s veľkým množstvom ľudí. Internet používajú na všetko, cez počítač si objednávajú jedlo, šaty, veci. Je to jedna z najbystrejších generácií, sú šikovní a vykazujú veľký intelekt. Všetko má však svoje plusy aj mínusy. Je to generácia, ktorá dostala veľkú možnosť rozvoja, na druhej strane majú problém s tým, keď sa majú k niečomu rozhýbať. Sú pasívni a najradšej by všetci robili z domu od počítača. Robiť osem hodín v práci je pre nich nemysliteľné. Všetci by chceli veľké peniaze za nijakú prácu.

Majú iné hodnoty?
Iní sú často v tom, že peniaze pre nich nie sú až taká hodnota, lebo majú pocit, že si ich vedia zarobiť. Dôležité sú pre nich často také hodnoty ako ekologické správanie, zdravý životný štýl. Podstatné je pre nich aj ocenenie, pochvaly, hoci rodičia tvrdia, že to na nich nezaberá. I keď sa táto generácia zdá oveľa flegmatickejšia a že k mnohým veciam nezaujíma postoj, nie je to pravda. Majú veľa postojov a hodnoty si vytvárajú aj podľa svojho okolia. A v tom hrá úlohu aj rodina.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #mládež #rodičia #generačný konflikt