„Sluch som začal strácať, keď som išiel na gymnázium. Mal som problém telefonovať, pozerať televízor a postupne sa to zhoršovalo. Na vysokej škole som počul už len veľmi slabo, počul som zvuky, ale mal som problém rozoznať, čo človek hovorí a už som len odčítaval z pier. Pred dvoma rokmi som bol na operácii a už je to lepšie,“ hovorí Pavel, študent dizajnu na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity. Je v poslednom ročníku a za svoj návrh a dizajn moderného prístroja pre nepočujúcich sa vlani na jeseň stal študentom roka na tejto univerzite.
„Vždy som mal vzťah ku kresleniu, rád navrhujem nové veci. Keď som videl niečo, čo sa mi nepáčilo, vždy som mal chuť to prerobiť podľa svojho,“ hovorí mladý Levočan o tom, prečo si vybral práve dizajn. Aj to, že sa rozhodol pre navrhnutie dizajnu prístroja pre nepočujúcich, je preňho prirodzené. „Viem sa vžiť do ich situácie a lepšie ako bežní ľudia viem, čo potrebujú a čo by im pomohlo,“ dodáva.
Na uľahčenie ich života navrhol prístroj na zachytávanie komunikácie v prostredí, kde nemôžu odčítať z pier hovoriaceho, napríklad pri šoférovaní a navigácii v aute. Dá sa nosiť na krku, ale aj za opaskom. Prístroj funguje na podobnom princípe ako pri používaní hands-free. Auto by však muselo mať zabudované mikrofóny, ktoré by boli spárované s palubným počítačom.
Prístroj by mohol mať aj iné využitie. Vnútri má zakomponovaný odnímateľný mikrofón, ktorý by nepočujúcim poslúžil na prednáškach. Mikrofón by si dal prednášajúci a študent by nemal problém sledovať prednášku aj v situácii, keď učiteľ vysvetľuje a píše na tabuľu a nie je možné mu odčítať z pier. Alebo pre lepšiu zrozumiteľnosť aj v bežnom rozhovore na ulici či v inom hlučnom prostredí.
„Po operácii síce lepšie počujem zvuky, ale keď sa s niekým rozprávam, automaticky sa naňho pozerám. Odčítavam z pier aj počúvam. Keď má človek dobrý hlas a nie je naokolo ruch, tak je to fajn,“ hovorí. Cez prístroj, ktorý navrhol, by sa dala počúvať aj hudba. „Rytmus vnímam, ale slová zachytím len také, čo sú výraznejšie,“ dodáva.
Či jeho návrh nájde uplatnenie v praxi, je otázne. „Prístroj vytvoril v rámci projektu, ktorý má škola s automobilkou Škoda. Úspešne ho zrealizoval, odprezentoval a jeho video zaujalo manažment firmy. Ale tieto projekty nie sú zamerané na vytváranie vecí, ktoré sa potom vyrábajú,“ hovorí profesor Peter Paliatka, vedúci Ústavu dizajnu na Fakulte architektúry STU, ktorý bol ocenený ako profesor roka.
Pavel, ktorý aj podľa neho „naozaj dobre kreslí“, nie je jeho prvým študentom so sluchovým postihnutím. „Títo ľudia majú v sebe výnimočnú pracovitosť, majú túžbu niečo dosiahnuť, prekonať hendikep. Viac na sebe robia. U Paliho vidno veľkú snahu o zlepšenie,“ hovorí profesor, ktorý Pavlovi pomáhal pri navrhovaní dizajnu prístroja.
Mladý študent sa nezaoberá len prístrojmi pre nepočujúcich. „Toto je robot na umývanie okien,“ ukazuje dva kruhy, ktoré pripomínajú červených smajlíkov. Tie by pri prevádzke mali byť vybavené kotúčmi s čistiacimi utierkami. Priložia sa z oboch strán okna na sklenený povrch, pričom magnet v ich vnútri zabezpečí, aby neskĺzli, potom už stačí len spustiť a „napríklad si v pokoji vypiť kávu“.
Profesor Paliatka hovorí, že Pavel je možno viac ako iní študenti zaťažený hlavne na funkčné prístroje, v živote mu totiž pomáhajú pri prekonávaní jeho hendikepu. Na diplomovú prácu však chystá mestský mobiliár – navrhuje lavičky a iné prvky do priestoru v okolí bratislavskej Starej tržnice. A do čoho sa vrhne po škole? „Chcel by som sa zamestnať v oblasti produktového dizajnu. Ale uvidíme, kde sa mi podarí nájsť prácu,“ hovorí rozvážne s tým, že uvažuje hlavne o práci na Slovensku alebo v Česku. Firmy, ktoré vyrábajú produkty pre nepočujúcich, na Slovensku nie sú. Skúsi so svojím návrhom osloviť tie, čo sú v Nemecku či vo Švédsku? „Láka ma nazbierať nejaké skúsenosti aj v zahraničí… možno im to pošlem,“ vraví.
Ostatne, nebol by prvým ani posledným absolventom dizajnu, ktorý našiel uplatnenie skôr v cudzine. Dizajnérsky chlebík je na Slovensku ťažký. „Slovensko nemá ideálnu štruktúru priemyslu. Je tu zameranie na ťažký, prípadne automobilový priemysel a dizajnér sa musí poobhliadnuť v širšom priestore,“ hovorí profesor Paliatka. Mnohí absolventi sa aj preto uplatnili v Británii či v iných krajinách. Možno, ak by tu mali fabriky aj vývojové centrá, aj slovenskí dizajnéri by sa uplatnili vo svojom odbore viac doma.