Pacienti nechcú čakať. Volia radšej pohotovosť

Pacienti aj lekári volajú po zmene fungovania ambulantných pohotovostí. Čoraz viac ich totiž navštevujú ľudia s bežnými problémami, ktoré by mal cez deň riešiť všeobecný lekár.

06.01.2014 20:00 , aktualizované: 07.01.2014 08:00
debata (19)

Tento trend je citeľný najmä v okolí veľkých miest. Za napĺňanie pohotovostí môže podľa sociologičky dlhší pracovný čas, ktorému lekári neprispôsobili ordinačné hodiny. Tí tvrdia, že to nie je možné.

Veľkú skupinu pacientov na pohotovostiach tvoria tí, ktorí chodia na týždňovky alebo pracujú v zahraničí, napríklad kamionisti. V piatkovej pohotovostnej službe býva dvakrát toľko pacientov ako v iný pracovný deň. Ďalej prvú pomoc využívajú pacienti, ktorí cez deň nechcú čakať v preplnenej čakárni. Radšej prídu večer na pohotovosť aj keď platia poplatok dve eurá.

„Lekárska služba prvej pomoci by mala slúžiť pre akútne stavy, ktoré sú nepredvídané a vyskytnú sa mimo ordinácie lekárov, no mnohí ľudia dnes bežne chodia do práce s bolesťami hrdla a vyriešia to tým, že lekára vyhľadajú po skončení pracovného času priamo na pohotovosti,“ hovorí lekár zo stredného Slovenska, ktorý si neželal zverejniť svoje meno.

Skutočnosť, že ľudia sa častejšie obracajú na pohotovostných lekárov, podľa sociologičky Silvie Porubänovej poukazuje na to, že ambulantné hodiny lekárov nereflektujú trend predlženého pracovného času a časového rozvrhu zamestnaných ľudí. „Ambulantné hodiny všeobecných lekárov sú také isté ako pred 25 rokmi, pritom trend pracovného času sa dávno zmenil. Väčšina populácie dnes už nekončí pracovnú dobu o tretej hodine, ale pracujú do šiestej či ôsmej,“ vraví Porubänová. Aj preto pohotovosti podľa nej už nie sú určené len pre úrazy a mali by sa prispôsobiť súčasnému trendu.

Denník Pravda si prezrel na internete zverejnené ordinačné hodiny náhodne vybratých všeobecných lekárov v ôsmich krajských mestách. Väčšina z nich má na ordináciu vyčlenených päť až osem hodín denne. Jeden deň, najviac však dva v týždni, pracujú do šiestej popoludní, ináč končia okolo 12., prípadne 15. hodiny.

Predseda Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor súhlasí s tým, že ordinačné hodiny by mali reflektovať požiadavky pacientov. „Podľa mojich skúseností väčšina pacientov chce prísť k lekárovi do obeda. Iba vo väčších mestách sú požiadavky iné. Nie je možné riadiť sa podľa predstáv všetkých pacientov,“ povedal. Dodal, že všeobecní lekári musia slúžiť na pohotovosti priemerne 3– až 5-krát mesačne a vtedy o 15.30 h už musia byť k dispozícii na inom mieste.

Pásztor upozorňuje, že pohotovosť slúži len na doriešenie zdravotného stavu do nasledujúceho rána a pacient má potom ísť k svojmu lekárovi. „Nerozumiem tomu, ak ľudia idú radšej na pohotovosť, pretože ak niekto má svojho lekára, ktorý pozná jeho zdravotný stav, na tej pohotovosti nikdy nemôže dostať tú istú kvalitu služby. Lekár tam nemá k dispozícii okrem svojich rúk, fonendoskopu a tlakomeru žiadne diagnostické prostriedky. Aj preto považujeme LSPP za úplne zastaranú formu poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ uzatvára Pásztor. Myslí si, že ak sa pacient vyberie na pohotovosť, lebo inokedy nemá čas, tak zneužíva systém a mal by byť sankcionovaný zdravotnou poisťovňou.

Vladimír Halázs z občianskeho združenia Slovenský pacient upozorňuje, že za využívaním pohotovostí pri bežných zdravotných problémoch je aj iný dôvod, a tým je aj obava zo straty zamestnania. „Ľudia čelia stupňujúcemu sa ekonomickému tlaku, nekonajú slobodne, ale zo strachu, a preto je pochopiteľné, že navštevujú pohotovosti čoraz vo väčšom počte a obchádzajú tak svojich vlastných lekárov,“ povedal Halázs.

Lekári, ktorí slúžia na pohotovostiach, nemajú problémy s tým, že nahrádzajú obvodných lekárov. „Nevadí nám, ak ošetrujeme pacientov s bolesťami hrdla, mal by sa zmeniť systém,“ upozorňuje lekár z okolia Bratislavy. Ambulancie sú podľa neho zle vybavené, chýbajú základne diagnostické prístroje, nie je doriešené financovanie.

Služby v ambulanciách prvej pomoci sa plánujú meniť už niekoľko rokov. Zatiaľ k zmenám nedošlo. Asociácia súkromných lekárov predložila ministerstvu zdravotníctva konkrétne návrhy, ktoré znamenajú obmedzenie pohotovostí. „Stále trváme na zrušení služieb po 22. hodine a je ešte viac ďalších riešení čo sa týka financovania, ale nikto sa tým nezaoberá,“ konštatuje prezident asociácie Pásztor. V januári majú mať na ministerstve stretnutie, na ktorom plánujú otvoriť aj tento problém.

Všeobecným lekárom a internistom ukladá zákon, aby na pohotovosti slúžili povinne. Niektorí však navrhujú, aby služba bola dobrovoľná a mohli ju vykonávať aj špecialisti. Na pohotovostiach by tak ordinovali napríklad kardiológovia či neurológovia, čo by však prinieslo ďalšie zmeny. Ľudia by ešte viac uprednostňovali pohotovosť. Kedy ich lekár špecialista slúži, by totiž ľahko zistili na webe príslušnej župy. Táto zmena by pacientom pomohla, či by však bola vhodná aj pre samotný systém, by malo rozhodnúť ministerstvo zdravotníctva.

Ministerstvo tvrdí, že sa otázkou lekárskych služieb prvej pomoci zaoberá. „Chceme riešiť aj túto oblasť, akým spôsobom, zatiaľ nebudeme konkretizovať, plánujeme ešte ďalšie stretnutia a rokovania,“ odpovedala stručne Martina Lidinská z ministerstva zdravotníctva.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #Pacient #pohotovosť