„V priemere sa ročne vyzbiera sto ton nespotrebovaných liekov od občanov, v súčasnosti však predpokladáme mierne navýšenie,“ uvádza Valéria Pernišová, hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý je za pravidelný zber odpadu zodpovedný.
V spaľovni najčastejšie končia lieky na kardiovaskulárne ochorenia a analgetiká. „Liekový odpad nepodlieha kvalitatívnej analýze, preto možno iba predpokladať, že bude kopírovať najčastejšie spotrebovávané lieky,“ hovorí viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.
Lekárne majú s vracaním liekov rôzne skúsenosti. Napríklad keď ľuďom zomrie blízky, príbuzní nosia celé tašky s tabletkami. V nich je zmes liekov na tlak, proti bolesti či depresii. Výnimkou nie sú ani vrátené podnikové lekárničky, ktorým uplynula doba exspirácie. V bratislavskej lekárni Harmónia evidujú, naopak, zníženie množstva vrátených liekov. „Dôvodom je, že ich lekári predpisujú v menšom množstve a pacienti si viac doplácajú,“ spresňuje odborná zástupkyňa lekárne Hana Vrabcová.
Pacienti hádžu do vriec aj použité striekačky, pomocou ktorých si aplikujú napríklad inzulín. A s tým majú viaceré lekárne problém. Striekačky a ihly spolu s ortuťovými teplomermi by sa mali zbierať oddelene do plastových fliaš. Lekárnici sa preto dodatočnej kontrole vriec a vyberaniu striekačiek z odpadu bránia. „Je v tom chaos. Ak vidíme, že niekto priniesol použité ihly, usmerníme ho. Do vriec už ale nenazeráme,“ hovorí lekárnička, ktorá si neželala zverejniť svoje meno. Podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv je za separáciu zodpovedný samotný pacient. K tomu, čo má lekáreň robiť, ak pacient vhodí striekačky do spoločného vreca, sa nevyjadril.
Zber pre štátny ústav vykonáva súkromná firma, ktorá ho následne odváža do spaľovní, kde sa odpad likviduje. Odvoz liekov prebieha väčšinou na jar a na jeseň. Napríklad v roku 2012 štátny ústav obmedzil jesenný zber, keďže mu chýbali peniaze. V lekárňach sa tak hromadili preplnené vrecia a neraz sa stalo, že od pacientov odmietli prijať ďalšie nespotrebované liečivá.
Lekárne napriek tomu nepovažujú zber liekov za príťaž. „Je to pre nás povinnosť, ktorú však robíme radi vzhľadom na šetrenie nášho životného prostredia a možné následky, ak by zber nebol takto organizovaný,“ hovorí Vrabcová. Staré a nepoužité lieky totiž nepatria do smetí, po rozpustení by mohli kontaminovať životné prostredie. Pacienti by ich mali vybrať zo škatuliek, zabaliť do papierového alebo plastového vrecka a až tak vhodiť do pripravených vriec v lekárňach.