HZDS po 22 rokoch definitívne skončilo

Ľudová strana- Hnutie za demokratické Slovensko skončila, no už koncom februára by ju mala nahradiť nová Strana demokratického Slovenska.

11.01.2014 17:11 , aktualizované: 19:02
bilbord Foto:
Bilbord s exšéfom Vladimírom Mečiarom na archívnej fotografii.
debata (159)

Na sobotňajšom mimoriadnom sneme v Žiline hlasovalo za zánik takmer 23 rokov fungujúcej strany 161 zo 165 prítomných delegátov. Podľa Sergeja Kozlíka strana už bola strnulá. „Nedokázala pohnúť tou vrcholovou štruktúrou, nedokázala robiť sebareflexiu po voľbách, teda vymeniť lídrov, ktorí nepriviedli stranu do parlamentu,“ povedal Kozlík, ktorý bol doteraz na čele desaťčlenného republikového politického grémia, ktoré od septembra viedlo stranu už bez predsedu Vladimíra Mečiara.

Ďalšími dôvodmi, ktoré zavážili pri rozhodovaní o zániku strany, boli podľa Kozlíka aj neúspech vo vlaňajších župných voľbách, keď sa medzi krajských poslancov dostali len traja nominanti, tiež neochota odborníkov spolupracovať s HZDS či dlhy strany, ktoré sú výrazne vyššie ako jej súčasný majetok či pohľadávky. Práve pre tieto dlhy sa grémium a mimoriadny snem rozhodli pre zrušenie strany formou dobrovoľného ukončenia činnosti bez likvidácie.

Podľa Kozlíka iniciatívu za vznik nového stredoľavého politického subjektu Strana demokratického Slovenska prijali delegáti zrušenej HZDS prekvapivo veľmi pozitívne. Nová strana by podľa Kozlíka, ktorý sa chce uchádzať o post jej predsedu, mala byť pružnejšia a modernejšia, čo by malo byť viditeľné už aj v jej stanovách.

Kópie výtlačku článku pred vstupom do sály v...
Babky - demokratky.
+9Viliam Veteška (vľavo) a Anton Blajsko.

Kozlík: Máme ambíciu postaviť tieňový kabinet

Prvú inventúru najmenej 10-tisíc potrebných podpisov podporujúcich vznik novej strany chcú jej zakladatelia urobiť už okolo 20. februára, aby sa pokúsili stihnúť voľby do Európskeho parlamentu a aby určite postavili kandidátov v koncoročných komunálnych voľbách.

Na slovenskej politickej scéne si chcú medzi voličmi vybojovať desať percent v priestore, v ktorom dnes dominuje Smer. Kozlík tiež zdôraznil, že Strana demokratického Slovenska sa bude v porovnaní s HZDS viac sústrediť na voličov a nebude budovať početnú členskú základňu.

Rudolf Piták (vľavo), poslanec ŽŽSK za HZDS a... Foto: SITA, Milo Fabian
Sergej Kozlík, HZDS Rudolf Piták (vľavo), poslanec ŽŽSK za HZDS a Sergej Kozlík (vpravo), podpredseda HZDS, počas tlačovej konferencie po mimoriadnom sneme HZDS.

Strana demokratického Slovenska chce pôsobiť na stredoľavej strane politického spektra.

Vstupujeme na pôdu, kde momentálne dominantne pôsobí strana Smer. Na stredopravej strane je tlačenica. Na stredoľavej strane si chceme nájsť priestor. Odhadujeme ho na 10 percent. Predpokladáme, že ak budeme aktívne, kvalifikovane pracovať, pritiahneme odborníkov, skonštatoval Kozlík.

Nový politický subjekt chce podľa neho osloviť odborné kruhy, ktoré sa už nechceli spájať s HZDS. Budeme mať ambíciu postaviť pomerne rýchlo tieňový kabinet. Všetky strany okrem Smer sú dnes opozičné, ale žiadna nemá tieňový kabinet. To znamená, pripravovať vládu alebo členov, ktorí budú pripravení po voľbách v roku 2016, ak budú úspešné, obsadiť príslušné posty vo vláde, uviedol splnomocnenec prípravného výboru SDS.

Míting HZDS v roku 1998

Mečiar opustil hnutie v decembri

Zakladateľ a bývalý dlhoročný predseda HZDS Vladimír Mečiar sa vzdal členstva v strane 12. decembra 2013. „Takzvané kolektívne vedenie poza chrbát členov pripravuje bankrot a likvidáciu strany. Napriek uzneseniam snemu rozpracováva založenie novej strany, klame verejnosť, klame členov a v takomto spolku byť nemôžem,“ vysvetlil v decembri svoje rozhodnutie Mečiar cez svoju asistentku Katarínu Rosinovú.

Ako predseda strany skončil Mečiar 7. septembra 2013. Dovtedajšie vedenie vrátane predsedu stratilo funkcie na začiatku republikového snemu strany, na ktorom personálna komisia, žiadna krajská ani okresná organizácia ani žiadny delegát nenavrhol nikoho za kandidáta na predsedu.

Delegáti potom rozhodli, že HZDS bude v nasledujúcom období bez predsedu a viesť ju bude republikové politické grémium, tvorené ôsmimi krajskými predsedami, europoslancom Sergejom Kozlíkom a doterajším ústredným tajomníkom Tiborom Cabajom. Strana Hnutie za demokratické Slovensko na čele s Vladimírom Mečiarom bola zaregistrovaná ministerstvom vnútra 3. mája 1991, ustanovujúci snem sa konal 22. júna 1991 v Banskej Bystrici.

Príspevok Českej televízie o odchode Vladimíra Mečiara z politiky

Politológ: V HZDS boli súčasní prezidentskí kandidáti

Hnutie za demokratické Slovensko zohralo v histórii Slovenskej republiky kľúčovú úlohu, dokázalo postaviť na nohy samostatnú republiku, vytvoriť a udržať jej novú menu.

„Politicky v skutočnosti vyhaslo možno už pred desiatimi – dvanástimi rokmi, teraz to už len formálne zavŕšili. Ale zoberte si, že traja z ôsmich aktuálnych županov v minulosti pôsobili v HZDS. Podpredsedom tohto hnutia, vo svojej dobe veľmi úspešným, bol súčasný prezidentský kandidát Milan Kňažko, blízko k tomuto hnutiu mali aj ďalší dvaja prezidentskí kandidáti, Milan Melník a Viliam Fischer,“ komentoval definitívny zánik HZDS politológ Rastislav Tóth.

„Hnutie za demokratické Slovensko napravilo chyby Verejnosti proti násiliu, z ktorej vzniklo. Dokázali veľmi rýchlo formulovať svoje predstavy o samospráve Slovenska a získať obrovskú podporu voličov,“ opisuje začiatky HZDS Tóth. Za najväčšiu zásluhu strany považuje pokojné osamostatnenie Slovenska a etablovanie novej meny. „Vydržala až do príchodu eura,“ pripomenul.

Obdobie rokov 1994 – 1998 však podľa neho prinieslo HZDS aj rastúce problémy. „Na každú úspešnú novú stranu sa lepí obrovské množstvo parazitov. Toto Vladimír Mečiar nezvládol. Bol to prvý krok k pádu dolu,“ spomína Tóth.

Dodáva, že v tom čase mal charizmatický líder HZDS obrovskú popularitu, bez problémov napĺňal športové haly. Na druhej strane však HZDS postupne izoloval od väčšiny potenciálnych politických partnerov. „Posledné obdobie vhodné na zásadnú rekonštrukciu HZDS bolo po voľbách v roku 1998, kedy hnutie síce voľby vyhralo, nemalo však s kým zostaviť vládu,“ konštatuje Tóth. Dodáva, že každý podpredseda, ktorý odišiel z HZDS, po svojom odchode presne vedel, aké zmeny hnutie potrebovalo. „Ale kým boli v strane, nikto zmeny nerobil,“ poznamenal politológ.

Hoci sa hnutiu ešte raz podarilo dostať do vlády, spolu so Smerom a SNS v rokoch 2006 až 2010, podľa Tótha bola táto skutočnosť skôr náhodná a nič nemenila na postupnom úpadku strany.

Čo sa týka šancí pre nový subjekt, ktorý vznikol na dnešnom poslednom sneme HZDS, je podľa Tótha otázne, nakoľko dokážu bývalí politici HZDS presvedčiť elektorát o tom, že budú dôveryhodne zastupovať jeho záujmy. „Či dokážu títo ľudia vytvoriť novú, životaschopnú stranu. Ale priestor pre protestnú stranu na Slovensku určite je,“ uzavrel Tóth.

159 debata chyba
Viac na túto tému: #HZDS #Vladimír Mečiar #Strana slobodného Slovenska