HZDS fungovalo v slovenskej politike necelých 23 rokov. Jeho najhviezdnejšou chvíľou bolo pokojné rozdelenie spoločného federálneho štátu s Čechmi a založenie samostatnej Slovenskej republiky. Naopak, postupná deštrukcia HZDS sa začala na vrchole Mečiarovej moci počas jeho tretej vlády v rokoch 1994 až 1998. Začalo sa to spormi s prvým slovenským prezidentom Michalom Kováčom, únosom jeho syna do Rakúska tajnou službou, viacerými prípadmi škandalóznej privatizácie podnikov a zastavením integrácie štátu do EÚ a Severoatlantickej aliancie.
„Naplnila sa stará pravda, že otec zakladateľ môže nielen založiť, ale aj zničiť vlastné politické dieťa. Toto sa stalo HZDS,“ zareagoval na koniec Mečiarovej strany politológ Michal Horský.
Za zánik HZDS hlasovala drvivá väčšina 161 zo 165 delegátov snemu. Súčasný europoslanec a niekdajší vicepremiér a minister financií za HZDS Sergej Kozlík po sneme vravel, že strana nebola schopná sebareflexie, nevymenila lídra a ustrnula.
Strop popularity Mečiarova strana zažila vo voľbách v roku 1994. Od ďalších volieb v roku 1998 nastúpila na cestu postupnej straty voličov, ale silu na zmenu lídra medzi členmi nenašla. Po roku 1998 sa ešte podarilo už oslabenej strane stať sa súčasťou prvej vlády Roberta Fica v rokoch 2006 – 2010. V ďalších voľbách sa však už do parlamentu nedostala a ocitla sa v stave politickej klinickej smrti. Mečiar z HZDS vystúpil vlani v decembri. Vyhlásil, že tzv. kolektívne vedenie poza chrbát členov pripravuje bankrot a likvidáciu strany a on v takom spolku byť nemôže.
Podľa politológa Juraja Marušiaka absolútny koniec HZDS už prakticky neznamená nič. Od roku 2010 zaujímalo ľudí už len kvôli minulosti. „Ide skôr o príbeh strany, ktorá premárnila svoje šance zostať zapísaná vo vedomí voličov pozitívne pri zakladaní Slovenskej republiky. Strana bola postavená výlučne na klientelisticko-personalistických vzťahoch a jej jediným cieľom bolo ovládnutie štátu bez toho, že by sa usilovala čo i len v náznakoch formulovať jasnejší program a ideové východiská, ktoré by garantovali jej prežitie aj v prípade výmeny lídrov,“ zhodnotil Marušiak. Podľa neho je to príbeh aj o tom, ako záujmy tejto strany určoval osobný prospech jej predstaviteľov a ako bola zameraná na účasť na privatizácii a prerozdelení štátneho majetku.
Foto: SITA, Milo Fabian
Politológ poukázal tiež na skutočnosť, že proces zániku HZDS sa dial veľmi spomalene a zásadnejšie sa HZDS nelíši od iných subjektov, ktoré fungovali na jedno použitie, akými boli strana SOP Rudolfa Schustera alebo ANO Pavla Ruska.
Podľa politológa bol vznik samostatnej Slovenskej republiky jeden z najúspešnejších okamihov pre politiku HZDS i Vladimíra Mečiara. „Keby Mečiar 2. januára 1993 hneď odstúpil alebo zásadnejšie zmenil svoj štýl a spôsob politiky aj s tým, že by myslel na budúce generácie, tak v tom prípade by sa možno dalo hovoriť o nejakom pokračovaní hviezdneho času,“ poznamenal Marušiak. Ako však upozornil, slovenská štátnosť sa ocitla v zlých rukách. Tak to podľa neho bolo aj v minulosti, keď sa idea slovenskej autonómie ocitla v rukách ľudákov alebo československej federácie v rukách Gustáva Husáka.
Medzi delegátmi HZDS v Žiline sa už v sobotu hovorilo o vzniku nového subjektu Strany demokratického Slovenska. Malo by ísť o stredoľavú stranu. Politológ Marušiak povedal, že ak v jej agende nebude nič iné len to, že sú to dedičia HZDS, tak nemá veľké šance osloviť voličov. Zároveň dodal, že prípadnému novému lídrovi Kozlíkovi treba pripomenúť jeho politickú zodpovednosť za éru Mečiarovho vládnutia, keď bol vo vysokých vládnych a straníckych funkciách.
História Ľudovej strany-HZDS
- Verejnosť proti násiliu sa v roku 1991 začala štiepiť pre rozdielne predstavy o smerovaní jej politiky.
- Predseda slovenskej vlády a nominant VPN Vladimír Mečiar vyprovokoval v marci 1991 cez svojich stúpencov konflikt s vedením VPN. To viedlo k sformovaniu frakcie Za demokratické Slovensko.
- 23. apríla 1991 bol Mečiar z funkcie premiéra odvolaný, čo viedlo k formálnemu rozdeleniu VPN na mimoriadnom sneme.
- Z odčlenenej frakcie vzniklo Hnutie za demokratické Slovensko.
- HZDS sa do vlády prvýkrát dostalo 24. júna 1992 a bolo v nej do 14. marca 1994 a Vladimír Mečiar sa znovu stal predsedom vlády.
- Druhýkrát bolo hnutie vo vláde od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998 a na jej čele stál Mečiar.
- Vo voľbách v roku 1998 sa HZDS umiestnilo na prvom mieste s 27 percentami, vládu sa mu však zostaviť nepodarilo.
- V polovici júla 2002 z hnutia odišiel bývalý predseda parlamentu Ivan Gašparovič a založil novú stranu Hnutie za demokraciu.
- Vo voľbách v roku 2002 bola HZDS-Ľudová strana na prvom mieste zo ziskom 19,5 percenta hlasov, vládu sa jej opäť nepodarilo zostaviť.
- Na sneme v Púchove v roku 2003 sa zmenil názov strany na Ľudová strana-Hnutie za demokratické Slovensko.
- V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 bola ĽS-HZDS predposlednou stranou, ktorá sa dostala do parlamentu, napriek tomu sa stala súčasťou vládnej koalície spolu so Smerom a SNS.
- Vo voľbách v roku 2010 strana so ziskom 4,32 percenta prvýkrát neprekročila brány Národnej rady.
- V predčasných voľbách v roku 2012 strana získala len 0,93 percenta hlasov.
- 7. septembra 2013 skončil Mečiar na čele strany, HZDS viedlo republikové politické grémium.
- 12. decembra 2013 Mečiar zo strany vystúpil.
- 11. januára 2014 ĽS-HZDS oznámila svoj definitívny koniec.