Dôvodov, prečo sa nákaza znovu objavila, môže byť viacero. Niektorí obyvatelia neabsolvovali potrebné očkovania a tiež sa mohlo stať, že vírus zmenil svoje vlastnosti a protilátky v tele tak prestali účinkovať. Vírusy vyčíňajú aj vo svete, najnovšie ide o koronavírus MERS a vtáčiu chrípku A(H7N9).
Od zavedenia očkovania v roku 1969 bol na Slovensku výskyt mumpsu sporadický alebo obmedzený. Napríklad v okrese Michalovce evidovali len jeden prípad ročne, od roku 2000 žiadny. „Až teraz koncom roka 2013 sa vyskytlo 184 prípadov, v novom roku päť,“ uvádza úrad regionálneho hygienika. Pracovníci oddelenia epidemiológie vykonávajú potrebné opatrenia v ohniskách nákaz. Ide napríklad o izoláciu chorých, vetranie miestností, kde sa zdržiavajú, či dezinfekciu predmetov dennej potreby.
Mumps sa v prvých dňoch prejavuje ako akútne respiračné ochorenie horných dýchacích ciest a postupne prechádza do bolestivého zápalu príušnice. S týmto ochorením sú spojené aj komplikácie, ako nehnisavý zápal mozgových blán a zápal podžalúdkovej žľazy. Zvlášť ohrození sú chlapci, u ktorých môže toto ochorenie viesť až k sterilite.
Úrad verejného zdravotníctva udáva, že kým v roku 2012 bolo na Slovensku evidovaných len päť prípadov mumpsu, v roku 2013 ich bolo 218. Najviac chorých bolo v Košickom 184 a v Prešovskom kraji 33. Virológ Fedor Čiampor z Virologického ústavu SAV tvrdí, že mumps sa u nás nevyskytoval už dávno, ale z času na čas sa môže objaviť, pretože preočkovanosť nie je stopercentná. „Zníženie týchto ochorení, akými sú mumps, čierny kašeľ či tuberkulóza, je otázkou uvedomelosti občanov a zaočkovanosti,“ konštatuje Čiampor.
Vírusy sú podľa neho známe tým, že menia svoje vlastnosti, a to môže byť tiež dôvod, prečo prestanú účinkovať protilátky v organizme. Patria k nim napríklad chrípkový vírus či vírus HIV. Z toho dôvodu preto neexistuje proti vírusom skutočný liek.
Na svete je množstvo vírusov a stále vznikajú nové. „Niektoré majú veľmi vysokú schopnosť rozmnožiť sa a nakaziť a môžu spôsobiť veľmi ťažké ochorenia. Napríklad herpesy môžu spôsobovať ťažké zápaly mozgu, mozgových blán, ťažké zápaly pečene, ktoré sa končia smrteľne,“ uvádza Čiampor.
Napríklad v Saudskej Arábii, Jordánsku či v Spojených arabských emirátoch najnovšie úraduje koronavírus označovaný ako MERS, ktorý vyvoláva príznaky podobné chrípke, pričom môže viesť aj k zlyhaniu obličiek a ťažkej pneumónii. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb v Štokholme uvádza už 151 prípadov tejto nákazy. Z nich už 64 ľudí zomrelo.
Desať prípadov MERSu sa objavilo už aj v Európe. Vo Francúzsku a v Nemecku boli po dva prípady, v Británii štyri, v Taliansku jeden a posledný v novembri hlásili zo Španielska. Išlo o 61-ročnú ženu, ktorá bola približne jeden mesiac v Saudskej Arábii a ešte v nemocnici v Mekke jej diagnostikovali zápal pľúc. Pri spiatočnom lete jej v lietadle museli nasadiť kyslík a po pristátí ju okamžite izolovali a previezli do nemocnice v Madride. Momentálne je v stabilizovanom stave.
Vírus MERS je príbuzný ťažkému akútnemu respiračnému syndrómu (SARS). MERS podľa odborníkov pochádza z netopierov a je rozšírený aj medzi ťavami.
Väčšina vírusov podľa Čiampora pochádza zo zvierat. „Napríklad rezervoárom všetkých chrípkových vírusov boli vodné vtáky, hlavne kačice, a tie sa niektoré potom adaptovali na človeka. Potom sú vírusy, ktoré spôsobujú zápaly mozgových blán, rezervoárom sú obyčajne lesné zvieratá,“ uvádza virológ.
Na Slovensku podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva nebol v roku 2013 zaznamenaný výskyt MERS ani vírus vtáčej chrípky A(H7N9). „V Slovenskej republike je zabezpečené sledovanie výskytu chrípky a v prípade podozrenia na nový vírus vtáčej chrípky A(H7N9) je možná aj laboratórna diagnostika vo virologickom laboratóriu vo Zvolene,“ uvádza hovorkyňa úradu Lenka Skalická. Osobitná pozornosť je venovaná chorým, ktorí sa vrátili z Arabského polostrova.
Čiampor si myslí, že MERS sa môže objaviť aj na Slovensku, ale nehrozí žiadna epidémia. „Dnes sú ľudia veľmi rýchlo izolovaní, a tak má malé šance na to, aby sa rozšíril ďalej. Výraznejšia pandémia hrozí iba v krajinách, kde je hygiena a protiepidemiologická starostlivosť na nízkej úrovni,“ hovorí. Dodáva, že u nás je najnebezpečnejší práve chrípkový vírus a z času na čas sa v oblastiach, kde žijú ľudia s nízkou hygienou, objavia vírusy hepatitídy.