Dary, ktoré podľa legendy priniesli traja východní mudrci malému Ježišovi do Betlehema, po týždni opúšťajú ruskú metropolu. Zlato, kadidlo a myrha, opatrované mníchmi v Kláštore svätého Pavla na gréckom polostrove Atos, dnes vo svojej prvej púti od stredoveku pokračujú v Petrohrade, potom ich ešte do návratu čaká zastávka v bieloruskom Minsku a ukrajinskom Kyjeve.
Podľa odhadu televízie Dožď sa do Chrámu Krista Spasiteľa od pravoslávnych Vianoc prišlo relikviám pokloniť takmer 260-tisíc ľudí. V zástupoch, ktoré dosahovali dĺžku až tri a pol kilometra, čakalo naraz priemerne 35-tisíc veriacich, ktorí si museli odstáť desať hodín, kým na nich prišiel rad. Pri relikviári sa šesťdesiatčlenné skupiny mohli zdržať jedinú minútu, čo znamená, že na jedného pútnika pripadala iba sekunda.
Na ľavom brehu rieky Moskvy, po ktorom sa k chrámu po malých krokoch postupovalo, mali premrznutí veriaci k dispozícii 23 vyhrievaných autobusov, sedem poľných kuchýň, štyristo mobilných toaliet a osem lekárskych pracovísk. Na bezpečnosť dozeralo tisíc sto policajtov a vojakov ministerstva vnútra.
Zdravotníci mali plné ruky práce. Pri relikviách si totiž uzdravenie chceli vymodliť tisíce invalidov, chorých i rodičov s malými deťmi. Do Chrámu Krista Spasiteľa podľa agentúry RIA – Novosti príbuzní dotlačili aj mobilné lôžko s generálom Anatolijom Romanovom, hrdinom Ruska, ktorý bol ťažko zranený pri bombovom útoku v Čečensku v roku 1995 a odvtedy sa neprebral z kómy. Ruské televízne a rozhlasové stanice prinášali naživo reportáže zo zástupu čakajúcich. „Únavu necítim. Cvičením trpezlivosti si prehlbujem vieru,“ povedala v utorok pre Prvý kanál starenka, ktorá od skorého rána stála v rade.
Po dva a pol roku sa v Moskve znova zopakoval ošiaľ, aký „tretí Rím“ zažil naposledy pred dva a pol rokom, keď v rovnakom ústrednom chráme vystavili takzvaný opasok Bohorodičky. Aj túto relikviu priviezli z Atosu, a davy, prevažne žien túžiacich oťarchavieť, sa vyše pol dňa tlačili, aby si od Panny Márie vyprosili zázrak. Ako sa neskôr ukázalo, kúsok z toho istého opasku trvalo opatrujú v inom moskovskom chráme, ten však nikdy predtým ani potom nevyvolal taký masový záujem.
Pre liberálne médiá je nepochopiteľné, čo sa to v Rusku deje. „Toto nie je desiate storočie ani zastrčená pakistanská dedinka,“ napísali noviny Novaja gazeta. „Deje sa to v Rusku v 21. storočí, v krajine, ktorá prvá vypustila do vesmíru sputnik,“ pripomenuli.
Magazín Slon oslovil odborníkov, aby mu pomohli s vysvetlením. „Prečo sú ľudia s deťmi a kočíkmi pripravení nekonečné hodiny stáť v rade? Jednoducho sa niečomu potrebujú klaňať,“ povedal Vladimir Sarabianov, reštaurátor a člen Rady patriarchie pre kultúru. On sám sa k pôvodnosti relikvie stavia skepticky. Ako mnoho ďalších expertov ju považuje za historický podvrh. „V stredoveku boli relikvie nielen objektom uctievania, ale aj špekulácií, obchodovania a podvodu,“ pripomína. Filozof Michail Epštejn si tiež myslí, že ide o stredoveký falzifikát.
„Nevidím nič zlé v samotnom fakte, keď sa taká vec verejne vystaví. Niekomu to môže priniesť útechu. Ale umelé vyvolávanie hystérie okolo uctievania týchto predmetov neslúži zvyšovaniu autority cirkvi v očiach verejnosti,“ nazdáva sa.
Nikolaj Šubov, riaditeľ ústavu religionistiky na Ruskej štátnej humanitnej univerzite, si, naopak, myslí, že pravoslávna cirkev si podobnými ťahmi chce silnejšie pripútať veriacich. „Návštevnosť vianočných bohoslužieb je stabilne nízka, do chrámov prichádzajú iba dve percentá obyvateľstva,“ cituje ho Slon. „Ľuďom sa nežiadajú tradičné bohoslužby, všetci chcú zázrak. Mnohí v náboženstve hľadajú mágiu, aby ich uzdravila alebo nejako inak im konkrétne pomohla,“ dodal.