Poslanci Smeru sa touto témou už raz zaoberali koncom roka 2012. Zmeny v zákonoch, ktoré imunitu rušili, pre nesúhlas sudcov nakoniec nepredložili. V justícii sa chystajú aj ďalšie novinky. Za pochybenia či neznalosť zákona budú hroziť sudcom vyššie zrážky z platu ako dnes, preskúšanie, ale aj strata funkcie.
Sudcov pred trestným stíhaním ochraňuje imunita, súhlas naň musí dať Ústavný súd. Zmenou ústavy a zákona o sudcoch by táto podmienka mala vypadnúť. Návrh na zrušenie imunity sudcov podľa informácií Pravdy pripravujú pre predsedu Národnej rady Pavla Pašku poslanci Smeru. Jeho hovorca Pavol Chovanec to zatiaľ nechcel potvrdiť, odôvodnil to tým, že Paška je na dovolenke a vyjadrí sa až potom, keď sa z nej vráti.
Na schválenie novely ústavy treba v parlamente 90 hlasov a tie Smer nemá. Bude potrebovať podporu najmenej 7 opozičných poslancov. Viacerí avizovali, že so zrušením imunity sudcov problém nemajú. „Vždy som hlasoval za zrušenie imunity poslancov a hlasoval by som tak aj pri sudcoch. Rovnosť pred zákonom musí platiť pre všetkých,“ reagoval Pavol Hrušovský z KDH.
Poriadky sa chystá robiť aj premiér Robert Fico. Podľa neho vláda stráca trpezlivosť so stavom slovenskej justície. „Dávam dohromady špeciálny tím, ktorý sa bude situáciou zaoberať, a v krátkom čase prídeme s rôznymi návrhmi do vnútra justície. Niektoré budú radikálne,“ uviedol Fico.
Aké návrhy to budú a či medzi ne patrí aj zrušenie imunity sudcov, to Úrad vlády nechcel konkretizovať. „Všetky avizované zmeny predstavíme, až keď budú pripravené,“ reagovalo tlačové oddelenie. V špecializovanom tíme, ktorý analyzuje situáciu v súdnictve, majú byť podľa informácií Pravdy premiérovi poradcovia z oblasti práva či niektorí členovia Súdnej rady.
Prísnejšie opatrenia pripravuje aj rezort spravodlivosti. „V pohľade na situáciu v justícii majú predseda vlády aj minister spravodlivosti identický názor. Súčasný stav v súdnictve je okrem iného dôsledkom nefunkčného systému vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti, ktorý sme zdedili po bývalej vláde, ktorá de facto zaviedla imunitu sudcov pred trestaním za chyby, ktorých sa dopúšťajú. Preto minister spravodlivosti navrhol legislatívne zmeny, vďaka ktorým sudcovia neujdú pred zodpovednosťou,“ reagovala hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová. Viac však neprezradila. Dodala, že balíček návrhov čoskoro predstavia verejnosti.
Zdroj z prostredia justície denníku Pravda potvrdil, že v opatreniach budú vyššie finančné sankcie a nová organizácia vedenia všeobecných súdov, ktoré by sa mali rozšíriť o podpredsedov. Dnes majú súdy po jednom podpredsedovi. Meniť by sa mali viaceré justičné zákony o sudcoch a prísediacich, o organizácii súdov, ale aj o justičných čakateľoch. Sudcom, ktorí budú potrestaní za neznalosť zákona, hrozí preskúšanie napriek tomu, že sú volení doživotne. Disciplinárne budú trestať aj tých, ktorí porušia etický kódex, ktorý pripravuje Združenie sudcov Slovenska.
Bývalá šéfka rezortu Lucia Žitňanská upozornila, že zákony otvárajúce justíciu verejnej kontrole, ktoré mali znamenať začiatok konca pre rodinkárstvo, šikanovanie a nekvalitu na súdoch, napadli na Ústavnom súde poslanci Smeru v čase, keď boli v opozícii. „Len tak, pre pamäť, lebo sú to už viac ako dva roky, čo Ústavný súd o týchto zákonoch nerozhodol, a z väčšej časti sa preto nemôžu uplatňovať,“ reagovala Žitňanská.
Na vláde by sa mala čoskoro objaviť novela zákona upravujúca dopĺňanie disciplinárnych senátov, ktoré riešia trestanie sudcov. Disciplinárne senáty sú dnes nefunkčné, a preto sudcovia, aj keď urobia chyby, môžu zostať nepotrestaní. Minister spravodlivosti Tomáš Borec v novele zákona o sudcoch a prísediacich navrhuje, aby boli senáty vytvárané cez rozvrh práce, čo zjednoduší proces rozhodovania.
Ak novelu schvália vláda aj parlament, mala by platiť od marca. „Sprísniť by sa mali sankcie najmä pre čierne ovce z radov sudcov, aby sa im neoplatilo opakovane sa dopúšťať závažných disciplinárnych previnení,“ reagoval člen parlamentného ústavnoprávneho výboru Anton Martvoň (Smer), ktorý často spolupracuje s ministerstvom na justičných zákonoch.
Prísnejšie by mali byť trestaní aj sudcovia, ktorí do spisu nepozreli roky. Štatistika prieťahov je totiž nelichotivá. Prieťahy v konaní skonštatoval Ústavný súd pri 40 zo 62 všeobecných súdov. Rozhodol, že tieto súdy musia sťažovateľom zaplatiť takmer 800-tisíc eur. Napríklad až 21 rokov trvalo rozhodovanie dvom Okresným súdom v Galante a Žiline, 17 rokov Okresnému súdu v Žiline či 14 rokov Okresnému súdu Bratislava IV. Najvyššie odškodnenie sťažovateľom musel za prieťahy zaplatiť Okresný súd v Nových Zámkoch, až 87-tisíc eur.