Obce nevedia pomôcť ľuďom, ktorí vyhoria

, 15.01.2014 13:00
Rusovce, požiar
Z garáže domu v bratislavskej časti Rusovce, kde pripravil oheň 15 rodín o strechu nad hlavou, vyvážajú zhorené autá. Autor: ,

Vlastniť dnes byt či dom ešte neznamená mať aj istotu strechy nad hlavou. Ak sa totiž vinou požiaru, výbuchu či inej ničivej udalosti stane neobývateľným, všetky dôsledky znáša majiteľ.

Keď totiž po roku 1989 previedli samosprávy väčšinu bytofondu užívateľom, zbavili sa zároveň povinnosti pomôcť im v prípade núdzového stavu.

Havária v bytovke tak niektorých občanov môže doviesť až do neriešiteľnej situácie. Nielenže často nemajú kam odísť, musia aj sami zabezpečiť jej obnovu, prípadne likvidáciu.

„Obec sa zo zákona o civilnej ochrane musí o obyvateľov postarať vtedy, keď sa priamo ocitnú v ohrození života. No len do času, kým taká situácia nepominie,“ pripomína starosta bratislavských Rusoviec Dušan Antoš. Práve on riešil minulý týždeň akútny problém 15 rodín z miestnej novostavby, ktorú zachvátil úmyselne založený požiar. Poškodeným na prvú noc ponúkol bezplatné ubytovanie v miestnom penzióne, keďže z horiacich priestorov unikli iba v tom, čo mali práve na sebe.

Momentálne sú vlastníci bytov odkázaní už len sami na seba. Poškodená bytovka ďalej zostáva neobývateľná, keďže oheň zničil prípojky energií a vnútorné priestory sú stále zamorené splodinami. „Sme zúfalí. V našich bytoch aj v celom dome je spúšť. Zničené mám auto aj takmer nový nábytok, na krku nesplatenú vysokú hypotéku,“ povedal jeden z majiteľov.

Oprava domu by mohla trvať až pol roka. Dom aj všetky byty sú poistené, čo ľuďom čiastočne pokryje škody. Kde však zatiaľ majú bývať? „Moja poisťovňa mi dočasne ponúkla úhradu ubytovania v hoteli v sume 30 eur denne, no určite nie na pol roka,“ prezradil iný vlastník. Podľa neho budú najskôr všetci improvizovať – a bývať tam, kde sa bude dať.

Niekde pomáhajú aspoň morálne

Pomoc v naozaj mimoriadnych prípadoch, ako sú napríklad záplavy alebo zosuvy pôdy veľkého rozsahu, poskytuje vláda. Pri požiaroch či haváriách v domoch a panelákoch si musia majitelia pomôcť sami, aj keby haváriu v dome nespôsobili.

Keď koncom roka vyhorel sedempodlažný panelák v Leviciach, požiar viacero bytov zničil tak, že sa v nich dosiaľ nedá bývať. „Na noc požiaru sme mali pre poškodených pripravené ubytovanie v neďalekej základnej škole. No určite im nie sme schopní poskytnúť náhradné byty na dlhšie obdobie, kým sa bytovka neopraví. To by bol pre nás priveľký prepych,“ hovorí prednosta mestského úradu Marián Sokol. Ako dodáva, medzi slovenskými rodinami je, našťastie, stále toľko súdržnosti, že si dokážu vypomôcť navzájom.

Najmä malé obce sa snažia konať aspoň v morálnej rovine. V Báhoni v okrese Pezinok už teraz rozmýšľajú, ako pomôžu staršiemu osamelému mužovi, ktorý si pred niekoľkými dňami podpálil dom. „Momentálne je ešte v nemocnici, zrejme sa však nebude mať kam vrátiť, takže ak nenájdeme príbuzných, ako invalida ho najskôr umiestnime v domove sociálnych služieb. Predsa by sme ho nenechali na ulici!“ uviedla ekonómka miestneho úradu Zuzana Masaryková.

V obci Hriňová v okrese Detva pomohli početnej a sociálne slabej rodine, ktorej vlani v októbri takisto vyhorel dom. Miestny úrad v spolupráci s farou zorganizoval medzi obyvateľmi verejnú zbierku, z ktorej získali asi 3 800 eur. „Som hrdý na mojich Hriňovčanov, že vedia byť solidárni a nezištne pomôcť ľuďom v núdzi,“ potvrdil hriňovský starosta Stanislav Horník.

Otázna je dnes aj ochrana majetku, ktorý zostáva bez dozoru v neobývateľných domoch. Na opustenú bytovku v Rusovciach sa síce občas príde pozrieť hliadka štátnej polície, ale priebežne ju nemusí strážiť ani mestská polícia. „Nie je to naša povinnosť, ide o súkromný, nie obecný majetok,“ potvrdil hovorca bratislavských policajtov Peter Pleva. Vlastníci objektu sa už preto dohodli, že dom dajú dočasne strážiť niektorou esbéeskou. Opäť však na ich náklady.

Kedysi sa postaral štát

Keď v 70. rokoch minulého storočia vybuchol unikajúci plyn v družstevnom vežiaku na bratislavskej Ulici československých parašutistov, ľudia ho takisto opúšťali len s najnutnejšími vecami. „Ubytovali nás na trovy štátu v hoteli Bratislava. Trvalo niekoľko týždňov, kým náš dom preverili statici a urobili sa nevyhnutné opravy. Dovtedy sme sa k nemu nemohli ani priblížiť, nonstop ho strážila polícia,“ spomína si doterajšia obyvateľka paneláka Anna Bubničová.

Podľa bývalého šéfa bytového odboru Národného výboru Bratislava Dušana Jahelku mala slovenská metropola za čias, keď v nej každý rok pribúdalo okolo 5 000 sídliskových bytov, k dispozícii asi 900 bytov pre ľudí v mimoriadnych situáciách. „Pravdaže, väčšinu z nich dostali tí, ktorým pre novú výstavbu museli zbúrať pôvodný dom či byt. Do viacerých sme však nasťahovali aj občanov, ktorých byty zničila havária. Zostať v nich mohli dovtedy, kým bolo treba. Často aj natrvalo,“ povedal.

Ešte aj po „zamatovej“ bolo v štatúte Bratislavy ustanovenie o „účinnej spolupráci“ magistrátu s miestnymi úradmi mestských častí v oblasti bytovej politiky, ktoré sa uplatňovalo aj v prípadoch bytových havárií. Keď v roku 1992 vyhorelo niekoľko bytov vo Vrakuni, obyvatelia dostali náhradné obecné byty v mestskej časti Nové Mesto.

V súčasnosti však už neexistuje nijaká právna norma, ktorá by občanom v kríze s bytom naozaj pomohla. „Žiadne nájomné byty na takéto účely nemáme. Je možné, že keď perspektívne nejaké nové dokončíme, dva-tri vyčleníme aj pre takto poškodených ľudí. Všetkým obyvateľom čo i len jedinej bytovky však nedokážeme pomôcť,“ skonštatoval hovorca Bratislavy Stanislav Ščepán.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#požiar #obec
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku